Minulý týždeň som stretla muchu, takú tú vypasenú, čo hlasno bzučí, a ktoré začínajú lietať a otravovať vždy keď zaspávam. Nebolo to hocijaké stretnutie. Stretli sme sa na chodbe, skoro do seba narazili, letela vo výške mojich očí, ale tak pomaly, že som chvíľu kráčala zarovno ňou a obzerala si ju. Ešte som nevidela takú pomalú muchu a ona asi ešte nevidela tak prekvapenú tetu. Asi sa urazila a zdvihla letovú výšku a zmizla.A večer som stretla šesť ježkov, statočné to zvieratká, divé „zvery“ našej betónovej džungle.Tento týždeň to bolo čosi podobné, ale predsa úplne iné. Naučila som sa murovať hradnú stenu a dieru v nej, odborne kavernu (na hrade Lietava). Ujo z Oponického hradu bol milostivý a trpezlivý učiteľ, ale ja som prejavila známky talentu a s kelňou mi to celkom šlo (niečo tu smrdí... ehm ehm). Dokonca sa osvedčilo hranie sa s Legom a skladanie „puclí“ (strašné to slovo) zamlada a darilo sa mi nájsť vhodné kamene (tj. veľké a vhodné rozmermi), ktorými sme šetrili čas a maltu. A ten pocit, že som prispela k niečomu krásnemu, niečo trochu zachránila, bol úžasný.V ten víkend som mala na zážitky štastie, vlastne celý víkend bol jeden veľký zážitok... Skoro ráno som sedela na kameni starom celé veky uprostred bývalého nádvoria, s výhľadom na celé údolie podo mnou, na bývalé paláce a klenby, úplne sama, len ja a vtáčiky. Rozjímanie jedna radosť.A aké sú vaše „naj“ zážitky tohto a minulého týždňa?
