Poddaní sa delili do niekoľkých skupiniek. “Zapredaní poddaní” pomáhali vládcom zachovať v krajine chaoz, strach, a hlad. Vládcovia im na oplátku poskytli dosť bohatstva pre seba a svojich blízkych. Na opačnej strane stáli “pracujúci poddaní”, ktorí odvádzala vládcom za svoju prácu, často obrovský kus svojho, nie veľkého bohatstva. Tieto bytosti pracovali často aj pre iné krajiny, len aby uživili svoje rodiny. Drvivá väčšina z nich prežívala z mesiaca na mesiac. Z mnohých sa tak často stali “otroci”, ktorí sa vyznačovali hlavne tým, že takmer všetok svoj čas venovali práci. Namiesto toho, aby im vládcovia pridali “bohatstva”, tak im z neho uberali. Často pracovali, až tak veľa, že sa zaradili medzi “chorých poddaných”. Chorí poddaní znamenali pre vládcov doslova zlatú baňu. Vládcovia radi hazardovali s chorými a s ich zdravím, nakoľko to bol pre nich výhodný obchod. To čo investovali do chorého poddaného, to sa im vrátilo mnohonásobne. “Študujúci poddaní” sa často učili zbytočne. Vládcovia nemali o ich služby záujem. Vedeli dokonale ovládať ich sny a túžby. Akákoľvek kreativita a vyčnievanie bolo potláčané, v kurze bolo stereotypné myslenie, ktoré by dokonale zapadlo do ich budúcich plánov s krajinou. Veľmi obľubenou skupinou poddaných, ktorými sa vládcovia radi zaoberali a ktorých ešte radšej kŕmili svojim bohatstvom boli “Povaľači a cucači”. Tieto rozprávkové bytosti dostávali od vládcov každý mesiac, často väčšií kus bohatstva ako samotní pracujúci, či otroci.
Avšak v krajine existovala aj skupina poddaných, z ktorej mali vládcovia obrovský strach a boli ich úhlavnými nepriateľmi. Volali sa “mysliaci poddaní”, ktorí boli rozprášení po celej krajine. Vládcovia sa ich veľmi báli, lebo sa pri nich cítili ohrození. Vedeli, že sa ich počet stále rozrastá, a že mnohí z nich už dovidia za hradby ich kráľovstva. Pohár “elixíru trpezlivosti”, ktorí namiešavali poddaným počas 23 rokov sa začal pomaly prelievať. No zatiaľ čo všetky ostatné bytosti zaoberali svojimi úlohami v krajine, vládcovia na zámku snovali na poddaných “ďalšie útoky”.
Ako nakoniec táto rozprávka podľa skutočného príbehu skončí, to záleží na všetkých poddaných...
Možno sa schyľuje k dobytiu zámku...
