Vynímajúc telepatov, málokto dokáže vidieť ostatným ľuďom do hlavy. Obrazne povedané. Záleží len na nás, koľko zo seba ukážeme ostatným. Otvorenosť jednoznačne nie je súčasťou každého z nás, najmä v dnešnej dobe.
Všetci sa snažíme spoliehať sa sami na seba a pravidelne otvárame svoju myseľ len pár ľuďom, ktorých väčšinou nazývame priatelia. Im veríme, cítime sa menej zraniteľní a očakávame od nich podporu, pochopenie, pomoc... niekedy sa však stáva, že aj keď vypovieme všetky svoje myšlienky, zostávame nepochopení. Záleží to zrejme od toho, nakoľko je nám človek sediaci oproti nám podobný. Alebo v akej nálade sa momentálne nachádza. Alebo či je dostatočne empatický. Každý z nás je však jedinečná bytosť, čo má jednoznačne veľa výhod, no každý z nás taktiež určite pociťuje samotu. Nie vždy, no ojedinelý jav to zrejme nie je.
Každým dňom sa nám naskytujú nové otázky, na ktoré je potrebné nájsť odpovede, nikto nám však s nimi nepomôže. Musíme si to vyriešiť sami. Niekto to tak robí rád, niekto sa snaží prosiť o pomoc svoje okolie, niekomu sa tieto otázky nenaskytujú a niekto, nuž, pred nimi uniká. Uniká sám pred sebou. Pred svetom. Ľudia, ktorí o sebe dávajú svojmu okoliu len nepatrné informácie. Sú uzavretí, niekedy šťastní, inokedy smutní, tváriac sa vždy inak, herecká maska im naozaj pristane. Všetci sme niekedy takí, nikto nie je stopercentný introvert či extrovert. No ak pred sebou unikáme, neubližujeme len sebe ale takisto svojmu okoliu. Nikoho k sebe nepustíme bližšie než za určitú hranicu. Táto hranica je v mojej mysli taký kruh. Bezpečná zóna, kedy sa môžeme baviť o počasí, svojich záujmoch či politike, no bližšie nikoho nepustíme lebo územie za touto hranicou stále nie je preskúmané ani nami samými.
Možno si to niekto uvedomuje, len má strach a preto stále uniká pred svojimi myšlienkami, sú určite aj takí, ktorí si myslia, že našli sami seba a viac im netreba. A pritom stále unikajú, aj keď si nie sú toho vedomí. A keď sa do tohto kruhu dostane niekto iní, niekto blízky, unikajú aj pred ním, alebo, do seba pustia cudzie teleso a skúmajú to spoločne s ním. Na to však treba istým spôsobom dozrieť. Niekto s tým nemal problém nikdy, no povedzme si úprimne, dokážeme sa vždy postaviť svojmu strachu, svojim myšlienkam, nám samým?
Je veľa vecí čo ovplyvňuje naše rozmýšľanie. Určite je to naša viera, zákony, morálka a ostatné vplyvy. Je to však to najdôležitejšie? Nakoľko poznáme sami seba?
