Košúty 2
Na začiatku marca roku 1984, pán čo s nami býval dostal ponuku na nový byt vo Vrútkach. Vrútky, nemal som ani najmenšiu páru kde sa nachádzaju a už vôbec to neznelo tak, že by som tam chcel ísť bývať. Ale s predstavou, že ostaneme na Ambráku, som sa taktiež nechcel stotožniť. Nakoniec sa stala taká super vec, že pán dostal lepšiu ponuku, teda podľa mňa určite tú lepšiu, vymeniť byt vo Vrútkach za byt v Košútoch 2. Košúty haha to znelo pre moje zdravé ucho úplne najlepšie. Však si to len povedzte: KOŠÚTY dvaaaaaaaaa....nie je to pekné? A ako chlapcovi čo nevie ešte povedať R úplne najkrajšie. Takže nie Vrútky ale Košúty. Áno a teraz asi čakáte, že vám napíšem aké úžasné sídlisko Košúty 2 bolo. Mýlite sa, určite nebolo úžasné a určite to nebolo najlepšie sídlisko pod slnkom. Ako každé nové rozostavané sídlisko bolo plné betónových panelov, plné žeriavov a iných stavebných aj nestavebných materiálov. Bolo to dosť depresívne, ale ako deti sme sa mali aspoň kde naháňať a skrývať.
Attilák
Ale na sídlisku nebol len betón a železo, ale hneď za Jordánom bol úplne iný svet. Ten krajší svet. Jordán je potok ktorý prechádza našim sídliskom. Asi tečie priamo z Jordánska, kto vie. Cez Jordán viedla drevená lavička cez ktorú si prechádzal na vlastné riziko. Po daždi, alebo v zime bolo bezpečnejšie prejsť rovno cez potok ako riskovať svoj holý život a skúšať to dať cez lavičku.
Pre nových náštevníkov Košút chcem len podotknúť, že už tade prejdete krásne a bezpečne, lebo naši poslanci postavili pekný železný most. Ďakujeme. Ako každých desať rokov ho niekto natrie a vždy na modro. Pýtate sa prečo na modro? No preto, že: My sme všetci z Martina, jedna rodina heeeeeeej, ok nič teda.
Jordán bol pre nás v lete hotový Balatón a to doslova. Ľudia sa tam chodievali kúpať, opaľovať a poniektorí chytať okrem bronzu aj ryby. My ako deti sme stavali hrádze, učili sa plávať, chytali raky, hádzali žabky. Pre mladšie ročníky, žabky boli ploské kamienky ktoré ste hádzali po hladine potoku, alebo jazera a vyhral vždy ten komu vyšlo hodiť viac žabiek po sebe. Bolo to dosť často nebezpečné keď vo vode bolo viac ľudí, lebo občas sa nám podarilo aj niekoho trafiť. Nebolo to ale naschvál, teda nie vždy.
No a posledne čo sa robilo v lete pri Jordáne, obzerali sa prsia starších dievčat. Bolo to ale obtiažne, pretože nik z nás nemal slnečné okuliare. Robili sme kamufláž typu, že sa naháname okolo dievčat a nenápadne hľadíme na vyvinuté aj nevyvinuté prsia. Jasné, že nás dievčence vždy prekukli tak sa otočili na brucho a bolo po zábave. Ale nie, poviem vám pravdu ako to končilo. Vždy prvé dievča čo zistilo, že im pozeráme na cecky zakričalo: "Na čo čumíš ty úchyl?" Jasné, že tým nemysleli mňa nakoľko som na ne zízal z detskej zvedavosti a nie preto, že som bol úchyl. Však je pochopiteľné, že jediné prsia čo som dovtedy videl boli prsia mojej mamy a o tom tu vážne nejdem písať.
Za Jordánom sa nachádza kopec zvaný Attilák. Tam sa pre nás odohralo úplne všetko. Je to starý cintorín s otvorenými hrobmi. Hovorí sa, že hlinu tam nanosili partizáni vo vlastných helmách, ale či to je pravda potvrdiť nemôžem. Viem, znie to morbídne, ale verte mi, nie je to tak zlé, vážne. Na Attiláku sa diali všetky veci našeho detstva. Pilo sa tam, fajčilo, organizovali sa hromadné aj osobné bitky, a veľa bitiek, lozenie po stromoch, zakladanie prvých ilegálnych ohňov, schovávačky v hroboch a posledne - bozkávačky. Určite sa tam odohralo oveľa viac než vám tu píšem, ale toho som sa ja už nezúčastnil, takže píšem o tom čoho som bol svedkom, alebo videl na vlastné oči. Áno občas sme tam našli obeseného psa, alebo mačku, ale to len medzi rečov. Nieže by sa z toho stával cintorín domácich zvierat, ale áno je tam pochovaných pár zvieratok.
Letné dni na Attiláku boli úžasné. Tam sme sa ako deti spoznávali a tam aj začali naše detské priateľstvá a aj detská nenávisť. Nedaj Bože, že sa dvom chalanom páčila tá istá dievčina. Vtedy začala vojna slóv, ohovárania a niekedy aj lietali kopance. Tu vám chcem napísat o jednej dievčine ktorá sa mi páčila do ktorej som bol zaľúbený ako chlapec, teda kým som nespoznal jej staršiu sestru. Volala sa Zuza. Môj vysnívaný typ ženy. Tmavé rovné vlasy, tmavšia pokožka, krásne gaštanové oči a už v jej rokoch dosť vyspelé poprsie. Áno často spomínam prsia, ale musíte nás chlapcov pochopiť, že sme pomaly dospievali a začalo nás zaujímať veľa iných vecí ako boli naháňačky a cvočky. Neviete čo sú cvočky? O.K. vrátim sa k ním v ďalšej kapitole. V tej dobe sme opäť začali kradnúť cigarety rodičom, ale teraz to bolo za iným účelom. Potreboval som cigy pre Zuzu a ona mi za tu ukazovala na Attiláku cecky. Jj znie to divne áno súhlasím s vami.
Odhrávalo sa to asi takto:
Z "Hej, máš tie cigy?"
Ja "Áno mám."
Z "Aké máš?"
Ja "Jednu marsku."
Z "O.K. za jednu cigu môžeš vidieť jednu cicku."
No a to bol prvý krát čo som videl Zuzine prsia, teda len jedno prso aby som bol konkrétny. Bolo to jej pravidlo, tak som ho rešpektoval. Za viac marsiek, alebo lepšiu cigaretu ako napríklad Marlborku som si to prso mohol aj chytiť. Neskôr aj za zlomenú marsku a to len preto, že som sa Zuze páčil HA. Takže som časom aj držal Zuzine prsia čo bol vlastne môj prvý krát v živote čo sa týka tejto skúsenosti. Príjemná skúsenosť. Zuza ma naučila ešte jednu vec, teda jeden bozk čo som dovtedy ani netušil, že existuje.
Z "Marcel, máš cigu?"
Ja "Hej mám jednu, ale dalilu, inú som nezohnal."
Z "Nevadí. Poď sem niečo ti ukážem."
Čakal som zas Zuzine poprsie, ale tento krát to bolo veľké prekvapenie, predsa keď čakáte niečo čo už viete o čo ide a zrazu vás vaša platonická láska milo prekvapí.
Z "Už si sa bozkával?"
Jasné, že moja odpoveď bola áno, predsa sa nedám zahanbiť dievčaťom čo sa mi páči, nie?
Z "Ja viem, že klameš, ale nevadí. Poď sem teda a naučím ťa francúzsky bozk."
Nemal som ani páru o čom hovorí, ale bozk? Neváhal som ani sekundu, teda váhal som, lebo som klamal, že sa viem bozkávať a zrazu mám ísť na vyšší level a ešte k tomu so Zuzou? Zuza si zapálila dalilu, čo aj dymila odporne, neviem kto vyrábal tie cigarety, ale dobre no. Zuza si potiahla z cigarety, nahla sa ku mne, naklonila hlavu a vrazila mi svoj jazyk do úst. Vážne divný pocit. Nie z toho, že som mal v ústach Zuzin krásny a mokrý jazyk, ale z toho dalilového dymu. Bleh začal som kašľať a Zuza sa začala z chuti smiať. Jej smiech nebol pekný, aj keď sa mi pačila neznášal som jej smiech. Keď som dokašlal som si uvedomil, že takýto bozk už veruže nechcem, teda aspoň nie s cigaretovým dymom. No a to bol môj prvý francuzák. Verím, že ten váš bol oveľa lepší.
V zime bol väčšinou Attilák pokrytý snehom. Zimy boli kruté, veľmi chladné, ale za to krásne. Zimné prázdniny boli tiež strávené na Attiláku. Najväčšie sánkovačky aké si dokážete predstaviť. Museli sme vytvárať rady na zjazd. Tam boli všetky deti z Košút jedna aj dva. Síce som nepatril k tým čo radi riskovali a spúštali sa z kopca a chceli preletieť Jordán za každú cenu, ale áno podarilo sa mi to neraz a je jasné, že som skončil v potoku celý zamrznutý som sa tackal domov. Zimu moc nemám rád, ale v zime boli zas iné možnosti ako si užiť detský život v Košútoch 2...a to napríklad...
