Janku som prvý krát zaregistroval u nás na sídlisku. Nepamätám si moje pocity keď som ju zazrel , ale čo ma fascinovalo bolo, že sa vtedy stretávala s jedným sídliskových grázlom. Budem ho volať señor R. Asi je momentálne v lochu, to len tak medzi rečou. Janka bola malinká, peknučká, krásne očičká, úžasná postava avšak úplne niečo iné než môj typ. Zaujímalo ma prečo také krásnučké dievčatko sa zapodieva s takým akým bol señor R. Ako ja nevravím, že seňor R nebol sympatický chalan, bol, ale išlo o to, že prečo práve on? V hlave mal mešuge. To je jedno, proste som chcel vedieť prečo ona a on. Toť vše, prisahám! Aspoň dovtedy som nič iné v pláne nemal. Dlho som ju nevidel a až keď sme na učňovke mali privítať nových žiakov, stála tam ona. Nikdy som ju neoslovil. Nevedel som ako jednať s babami. Nevedel som ani ako sa prihovoriť dievčaťu. Ale už bolo na čase sa premôcť a začat sa rozprávať aj s inými dievčencami než boli moje spolužiačky, alebo staré známe čo za cigu spravili kadečo, čo nebolo na škodu. Neostávalo mi nič iné než požiadať moju milovanú sestru o pomoc. Bol som si istý, že pozná niekoho kto bude poznať niekoho kto ju možno pozná. Dlho som nemusel čakať a sestra prišla s tým, že sa so mnou Janka stretne. Takže som sa nemýlil a o pár dní niekto klope na naše dvere. "Ahoj." Áno Janka stála pri dverách a ja som na ňu zazeral jak chuj. V mojej hlave sa odohrával dialóg typu: "OK a teraz čo?" "No čo asi, niečo poviem." "Chcel si ju, máš ju tu." "Veď vidím boháča." "To je dobré, že vidíš ale povedz niečo lebo už teraz je to trapas ako sviňa." "No nekecaj, vôbec sa tak necítim." "Idiot, keď niečo začneš tak to aj dokonči!" "Hej, len hľadám tie správne slová, čo zas stresuješ." "Ahoj." Odzdravil som. "Chceš žuvačku?" No a tu to všetko začalo. Nikdy som nevedel komunikovať so ženami a do teraz to neviem. Tu začalo celé to moje trápenie vzťahov, komunikácie a spolunažívanie so ženami. No ale naspäť k Janke. Chcel som sa dozvedieť prečo ona a henten. No ale jedine čo som sa dozvedel o pár dní neskôr bolo to, že spolu chodíme. Ja a Janka aby to bolo jasné, nie ja a on, dobre? Úplne niečo nové v živote, len či dobré v tomto prípade vám neviem napísať. Sám som bol z toho zmätený. Jeden deň listujem OKM, alebo Tabu čo ma mimochodom veľmi bavilo a na druhý deň som vo vzťahu. Nevedel som, že to takto dopadne a nemal som to ani v pláne. Nechcel som prebrať dievča nikomu a nie to ešte takému týpkovi akým bol seňor R. Keby vedel čítať a dostal by sa k tomuto blogu tak myslím, že by ma opäť naháňal po sídlisku s vyhrážkami: "Ťa zabijem, ty žebrák poj*baný!" Áno presne o toto som si koledoval. Chvíľu bolo dusno, ale nakoniec sa nič zlé nestalo. Vždy to končilo slovami: "Je*me na to!" No a vzápätí: "Počkaj ty k*kot, keď ťa chytím ťa zabijem!" Ale toto sme na sídlisku počúvali veľmi často. Vždy chcel niekto niekoho zabiť. Takže ani ja som nebol výnimka. Teraz zhrniem ako to bolo:
Chodil som s Jankou? Áno.
Držali sme sa za ruky? Áno.
Bozkávali sme sa? Áno.
Spávali sme spolu? Áno.
Smiali sme sa spolu? Áno.
Chcel som s ňou byť? Nie.
Celé mi to prišlo zvláštne. Som s niekým s kým som od začiatku ani nechcel byť. Počúvam problémy niekoho koho som do tej chvíle ani nepoznal. Hovoriť ľúbim ťa aj keď som to tak necítil. Na druhej strane dosť fascinujúce, hlavne životné príbehy ktoré som si veľa krát s radosťou vypočul. Niekedy mi to prišlo dosť pritiahnuté za vlasy a neskutočné čo ľudia zažili v takom mladom veku, ale tak beriem do úvahy, že každý ten príbeh treba čiastočne okoreniť ako aj tento môj napríklad :). Ako všetko v živote ma svoje plusy a mínusy tak aj tento vzťah mal svoje. Konečne som skúsil čo to vlastne je mať dievča a to všetko okolo toho. Tie prechádzky, sedenie na lavičkách a keď už sa nemáte o čom baviť tak sa bozkávate, alebo obtierate jeden o druhého s tým, že vám neskôr ide semenníky (guľky) roztrhať keď to aj pri tom skončí. Janka bola moja oficiálne prvá "frajerka". Prvá čo som mal prvý pohlavný styk ak neberiem do úvahy tie pofidérne pokusy pred tým o ktorých radšej nejdem písať. Ak toto bude moja mama čítať ktorá ma vždy opravuje a hovorí ako to v skutočnosti bolo, tak Janka bola prvá čo si ho zobrala do úst. To si náhodou dobre pamätám. A mama, o tomto sa nikdy nebudeme baviť, dobre? Ďakujem mama. Po šiestich mesiacoch nášho "chodenia" som došiel k záveru, že to ďalej takto nepôjde. Jasné, že som ako tínedžer mal iné priority ako sa venovať svojej "frajerke". Chcete byť s kamošmi von a riešiť úplne nezmysli čo pre nás bola veľmi podstatná vec. Keď si vynechal poobedie s kámošmi tak si o veľa prišiel. Teraz jediná vec čo mi chodila hlavou bola ako to Janke povedať. Ako nežne povedať žene to, že sa s ňou už nechcete stretávať. Dovtedy som nevidel tak dievča plakať kvôli mne. Nebol to pekný pohľad, ale nepociťoval som nič. Chcel som z toho von. Ja som ani do toho vlastne nechcel ísť. Týmto sa chcem ospravedlniť Janke, nechcel som ťa tak raniť, ale však vieš....aby ste vedeli bavíme sa spolu normálne, teda aspoň si myslím, že sa bavíme....normálne. Po pár dňoch dohadovania sa či sa vrátime k sebe alebo nie som na Janku úplne zanevrel a to aj hlavne kvôli jednej informácii čo mi zdelil Ivan. "Počúvaj Horný." "No?" "Aďa ti odkazuje, že ťa chce pretiahnúť."
