Nepatrím až tak veľmi k heavy metalovým fanúšikom, ale zopár skladieb, hlavne balady metalových skupín, nemôžem prehliadnuť a neprecítiť. Texty tak pre nich osobné, ale pri tom tak univerzálne, s možnosťou rôznej interpretácie. Preto som s nadšením i záujmom sledovala včerajšiu hudobno dokumentárnu spomienku na jeden z najväčších úspechov skupiny Metallica, ich The Black Album, od vydania ktorého uplynulo tohto roku 30 rokov.
Program spomínal ich úplné začiatky, ako sa skupina sformovala, neskôr ich pôsobenie zo San Francisco, členovia súčasní aj minulí, o.i. spomínali na veľkú tragédiu, ktorá na turné po Švédsku skupinu zasiahla, smrť ich mladého člena Cliff Burton a ...
https://en.wikipedia.org/wiki/Cliff_Burton
Dokument sa ale hlavne venoval nahrávaniu albumu v štúdiu... o ťažko rodiacej sa spolupráci so svetovým producentom Rob Rock om, o jeho rozdielnych predstavách s predstavami jednotlivých členov skupiny, hlavne leadspeváka James Hetfield a, o tom kedy sa prelomili pomyselné ľady , či o rôznych perličkách týkajúcich sa vzniku jednotlivých skladieb.
Unikátne zábery boli popretkané jednotlivými skladbami z albumu, typicky metalová skladba Enter Sandman, hudobné pasáže skladby " pre ženy" Nothing else matters , The Unforgiven alebo True but sad.
Nesmrteľná srdcovka:
https://www.youtube.com/watch?v=tAGnKpE4NCI
Dozvedela som sa, že 8 rokov trvalo, kým sa Metallica odvážila v roku 1999 postaviť na spoločné pódium so Symfonickým orchestrom San Francisco... a predviesť takto úpravu svojich skladieb vďaka skladateľovi Michael Kamen ovi.
https://en.wikipedia.org/wiki/Michael_Kamen
Záver patril video záberom a spomienkam na ich následné koncertné turné, údajne odohrali okolo 300 koncertov, v rámci ktorého odohrali ako jedna z prvých západných skupín koncert v bývalom Sovietskom zväze na poli neďaleko Moskvy, v septembri 1991 za účasti odhadom od 500 000 do 3,5 mil fanúšikov...
