Rovnako ako na verejnom cintoríne aj na inom konci mesta, v Starom meste, na situáciu pripomínajúcu zaslúžený zimný spánok poukazujú aktuálne smutné zábery z terénu... jedna bolesť hlavy aj tam, 10 dni pred deadline. Žiaden team, žiadni profesionáli, len život ohrozujúce armatúry, nedorobky, jedna stavebná katastrofa... žiaden vysnívaný park, len úbohé stavenisko, neoplotené a tak zavádzajúco lákajúce k prechádzkam a radovánkam.
Sľubne a optimisticky ladené texty o aktivitách na miestnych weboch ako aj PR v tlači vyznievajú v dnešnom obraze reality ako nepodarený vtip na obyvateľoch, v ktorých susedstve sa stavenisko, aj dnes žiaľ len stavenisko, nachádza. O žiadnom parku nie je možné dnes písať. Mierne sa rysujúce náznaky plánovaného petangového mini ihriska, stopy chodcov v úsekoch, kde plán dlažby síce kedysi bol, ale zámkové kocky uniesol čas kamsi do neznáma, kopčisko navážky-pozn. podľa miestnych ako extra bonus v podobe sankovacieho valu pre deti-, zopár tenučkých mladučkých stromčekov, za hrsť lavičiek... všade len rozrobené plochy, aj s trčiacimi armatúrami volajúcimi po nešťastí... k tomu nedorobené budúce venčovisko ako aj workout ové ihrisko... O stopách menších doplnkov je možné ešte len snívať.
Takto vyzerá revitalizácia parku Kuzmányho kp. Nálepku na už tradičný košický spôsob: Rozrobiť, nedorobiť, zarobiť. Občania, a dokonca aj ich bezpečnosť, sú na vedľajšej koľaji.
Pojmy ako profesionáli a teamwork, sú v Košiciach nepoznané.
