Všimol si niekto, že tak ako sa blížia voľby, kedy programy jednotlivých súťažiacich subjektov súperiacich o priazeň občana sú takmer vždy plné fráz, proklamujúcich boj za práva kadejakej menšinovej skupiny, tak akosi na práva osôb s ťažkým zdravotným postihnutím neostal atrament nielen tam, ale ani v Ústave SR? Že aj tá Slovenskom ratifikovaná Charta OSN práv osôb so zdravotným postihnutím, ktorú SR prijala za svoju už pred mnohými rokmi, ostáva len na papieri? Možno sa diviť snahám jednotlivcov z radov týchto osôb a rodín implementovať toalety ci tlačidlá na stojanoch čerpacích staníc pre ich potreby, o budovanie ihrísk pre deti s postihnutím , o tvorbu schodísk na úrady s rampami apod. tak ako je bežné v civilizovanej Európe?
Slovenské mestá investujú do digitalizácie, obnov budov aj zelených projektov, ktoré prinášajú príležitosti, ale akoby zabúdali, že je súčasne ich zodpovednosťou zaistiť, aby z toho mali prospech všetci, teda aj osoby so zdravotným postihnutím. To je fakt podporený skúsenosťami a príkladmi z bežného každodenného života, ktorých je aj v Košiciach, dosť.
Mnohé mesta Európy, aj tie z bývalého komunistického bloku, snažia sa prispôsobiť potrebám osôb s ťažkým zdravotným postihnutím. Podporu nájdu v aktivitách a jednou z nich je aj forma súťaže. EU Access City.
Ak je na Slovensku v tomto roku mesto, spĺňajúce nároky bezbariérovosti a tým aj súťaže o titul Európske mesto prístupnosti, bezbariérovosti, môže sa prihlásiť do 18.9.2023 , cestou linku nižšie. Texty sú dostupné aj v slovenčine.
Ak aj nie je, je to minimálne príležitosť sa niečomu novému priučiť, primárne pre možný benefit ťažko zdravotne postihnutých osôb. Pretože mne sa zdá zbieranie vrchnáčikov vrcholne nedôstojné.
