Strávila som zopár dní vo Wien,len kúsok od našich hraníc a trocha ďalej od Košíc. Môj návrat však potrebuje aklimatizáciu. Nie že by som prekonala obrovské výškové rozdiely z hôr, ale som akoby v tranze či šoku. V šoku z toho, čo všetko sa dá tam vonku a čo všetko u nás v Košiciach akosi nie a nie.
Iný svet čo som zažívala v kontraste s návratom do ponurého sveta mesta akoby zarasteného šípkovými tŕňami, kde zastal čas. A nemusí to byť stopka v čase v tom technickom poňatí, ale rozdiely badať aj v organizácií života
Wien je skutočne mesto zelene, parkov, ihrísk, zákutí na zamyslenie a oddych, kultúry, zladenej architektúry bez novodobých mega pamätníčkov. Kľud, vyriešená doprava, usporiadané koridory pre cyklistov, peších, samozrejmá bezbariérovosť, vzájomný rešpekt. Služby a službičky v obchodných uliciach. Pocit istoty a dobrej organizácie tohto ušľachtilého historického mesta. Mesto na špičke svetového rebríčka spokojnosti so životnými podmienkami. Právom.
Rada by som sa s Vami podeliť o niektoré momentky, ktoré stoja za povšimnutie a možno aj inšpiráciu.
