Najprv to bola kauza VW automobilky, kde zvesenie dúhovej vlajky vyvolalo mediálnu búrku. Politici vládnucého spektra obvinili firmu z „arogancie“ a „ideologického nátlaku“.
Teraz prišlo Tesco – zatvorené klasické pokladne, samoobslužné terminály, a zákazníci, ktorí bez jediného pokusu o ich použitie žiadali 20 % zľavu za to, že by si tovar museli naskenovať sami. Vznikol naratív o „likvidácii slovenských pracovných miest“ a „odcudzení domácemu človeku“.
Oba prípady sa odohrávajú v čase, keď sa pripravuje zásadná zmena Ústavy SR, zameraná na kultúrno-etické otázky – biologické pohlavia, rodičovské práva, zákaz surogátneho materstva a ďalšie témy, ktoré majú byť zakotvené ako „hodnotová hrádza“.
Strategický vzorec ?
Vytvoriť konflikt – nájsť detail, ktorý sa dá označiť za „urážku národnej identity“ (vlajka, pokladňa).
Zmobilizovať voličov – apelovať na strach z globalizácie, technológií a „straty slovenskosti“.
Pretlačiť ústavné zmeny – v atmosfére ohrozenia sa ľahšie presadzujú návrhy, ktoré by inak vyvolali odpor.
Predstavme si, že sa do hľadáčika dostane IKEA. Stačí video, kde si zákazník montuje komodu a komentár :
„Za socializmu sme mali nábytok hotový. Teraz si ho musíme sami skladať – a ešte za to zaplatiť!“
Nasleduje
Volanie po zákone, ktorý prikazuje montáž nábytku predajcom.
Obvinenie z „švédskej invázie skrutiek“.
Návrh na povinné vkladanie krojov do šuplíkov ako súčasť „občianskej výbavy“.
Hlasovanie o ústavnej zmene sa presúva na jeseň. Istota ústavnej väčšiny nie je. Vytváranie emocionálne nabitých tém – najmä cez útoky na zahraničné firmy – môže byť nástrojom na mobilizáciu verejnosti a tlak na nerozhodnutých poslancov.
Ak sa podarí vytvoriť dojem, že Slovensko je „ohrozované zvonka“, bude jednoduchšie presadiť návrhy, ktoré sa prezentujú ako „obrana národnej identity“.
Zahraničné firmy ako VW či Tesco sa stávajú symbolmi kultúrneho boja, nie pre svoje rozhodnutia, ale pre politickú potrebu vytvoriť nepriateľa. Ak sa z vlajky či pokladnice stane štátna hrozba, nejde o ochranu hodnôt – ide o strategickú prípravu na zmenu pravidiel hry.
Mám len ja pocit, že sa z bežných firemných rozhodnutí stáva politická munícia? Že nejde o náhodu, ale o premyslenú taktiku pred hlasovaním o ústave?
Čím viac pohľadov a názorov, tým menej priestoru pre manipuláciu.
