Každý pozná lečo, jednoduché delikátne jedlo tak typické a populárne pre mnohých hlavne počas letnej sezóny... Lečo, ktorého základom je zmes papriky, paradajky, cibule, vajec a klobásy, ochutené soľou či mletou paprikou, samozrejme každému podľa jeho chuti. Vynikajúca pochúťka pre labužníkov s chlebíkom či ryžou.
Lečo, ako chilli štipľavé, bolo ukuchtené v diskusiách venujúcich sa téme plagiátorstva. Mňa pri tejto príležitosti napadla otázka : Je aj článok agentúry SITA plagiátom? Dôvod? Prostý: Včera uverejnila správu o firme Oxitec, ktorú prevzal do portfólia aj denník SME a ktorý som si prečítala.
Odkiaľ SITA čerpala, nie je z článku jasné, pretože zdroj nie je ani doteraz uvedený, ale originál nebol problém nájsť.
Niektoré state z originálneho článku preložené a uverejnené.
A tak ja som aj dnes na pochybách, pretože v nasledujúcom článku uverejnenom tiež v Sme sú jasne napísané príklady plagiátov
https://tech.sme.sk/c/22433933/ako-sa-nestat-plagiatorom.html
Nech si každý vytvorí svoj vlastný názor, či je možné tlačové správy považovať za plagiáty, aj s nedostatkami, vo všeobecnosti. Jednotný meter by bol žiadúci, to je isté.
Namiesto slušnej diskusie, reakcie a vysvetleniu či odpovede vidím dnes diskusie tu k téme plagiátorstva, ale nielen tam, ako jedno veľké nechutné lečo okorenené zákazom vstupu do diskusií a zmesou výsmechu, znevažovania, pohŕdania,konšpirácie, dvojakého metra a znakov kybernetickej šikany. Nie je ťažké už dnes odpozorovať, ako mnohým už toto diskusné lečo zhorklo do tej miery, že ostávajú v pozícii pasívnych aktérov. Rozumiem im, ťažko presvedčiť niekoho, komu nejde o pravdu a spravodlivosť.
Tak moje lečo sa mi dnes vydarilo. Prajem dobrú chuť k nedeľnému obedu.
