Milá Milka,
rozumieš, prečo redakcia BBC z London nedodržuje slovenské moratórium? A prečo práve dnes ráno si dovoľuje vôbec písať o valiacej sa tme presahujúcej hranice Slovenska? Síce neodpovieš, tvoje "racionálne" zdôvodnenie si ale myslíš, som si istá.
Každopádne, ja som redakcii BBC vďačná, že mi svojim textom poskytlo zrkadlo do Tvojej duše. Konečne.
Nadobudla som pocit, že Ty proste reálnu vojnu susedom závidíš... máš chuť utekať viac ráz za deň do bunkra/ pozn. máš ho vôbec vo svojom domčeku či vieš kde sú a kto sa na prvom mieste v nich ukryje?/, nebudeš ľutovať, že Tvoj manžel aj synovia narukujú a vezmú zbraň do ruky a budete brániť / pozn. alebo zoberiete nohy na plecia a utečiete ako potkany z lode?/, nebude Ti vadiť, že Ti agresorove rakety zničia strechu nad hlavou a pôrodnicu, kde práve rodí Tvoja dcéra, a tak zanechajú krátery, nielen na pôde... to je to, čo ťa urobí šťastnou, Milka? Žiadne kino, shopping, školy, práca, priateľ... len boj a vojna, možno aj 3.svetová, lebo ten pocit, že si stredobodom vesmíru Ťa napĺňa hrdosťou.
Falsch, Milka, falsch.
Spomeň si na tesiláky a spoločensky korektnú hudbu na strednej, na čas prvomájových sprievodov a spišské párky len v tom čase, na nedôstojné prehliadky na hraniciach, na doložky k vycestovaniu mimo štátov Varšavskej zmluvy/ pozn. poznám len z počutia/ , na tajné návštevy kostolov, pripomeň si pamätné tabule obetiam, ktoré ostali po tzv. priateľskej návšteve tankov v uliciach Košic a inde v ČSR v roku 1968... dovolím si Ti pripomenúť éru tých "ich" ľudí, Hedvigu, Janka a Martinu, ale aj ďalšie obete nespravodlivosti a neslobody.
Zabudni, Milka , že utekať a schovávať sa Ty, budeš mať čas... ani nápad, to mi ver... utekať v prípade vojny budú odtiaľ ako prví hlásne trúby sociálnych sietí, zajkovia bojkovia všelijakých debát, včítane tých mimo slovenských, a schovávať tiež. Za tie roky neinvestovali do obrannej infraštruktúry, Tí pomáhali doteraz len svojim a sebe, a urobia tak zase. Takí ako Ty a tvoja rodina budú niekde na poslednom mieste.
Budem rada , ak Ti moje riadky otvoria oči a nebudeš ľahostajná.
Skús prosím zamyslieť sa ešte posledný raz, čo chceš pre svoje deti a vnukov... nenechaj ich, ale ani seba, v štichu.
Verím, že sa správne rozhodneš. Držím palce.
Otilia
