V utorok sa mi podarilo spraviť skúšku, najbližšia bude až o týždeň. Ale napriek vedomiu, že sa musím učiť, nájdem si tisíc iných, "dôležitejších" činností. Napríklad mám tak upratanú izbu, ako som nemal ani doma počas Vianoc. Robím si nákupy, akoby mala prísť hladovka, pretože vonku rýchlejšie beží čas.
Ale potom príde ten okamih - človek zistí, že ak sa ešte minútu bude ulievať, tak už môže premýšľať o opraváku. A tu príde druhý extrém: začne sa učiť, až sa mu, ľudovo povedané, z kečky parí. Keď sa pozerám po internáte vidím, že nie som nijaká výnimka, výnimkou je iba jeden medik, ktorý nerozlišuje medzi skúškovým a vyučovacím obdobím, on sa učí stále...:)))
Nájdu sa, samozrejme aj ďalší, ktorí keď si povedia, tak sa učia. Zistil som, že existujú predmety, ktoré sa učia samé, človeka to priam ťahá učiť sa, a na druhej strane sú také, ako ten môj, pri ktorých sa nedokážete začať učiť. A dôvody sú tu dva: Prvý predpoklad ku ľahkému učeniu daný predmet vás musí zaujímať a musíte mu aspoň trochu rozumieť. Druhý, nemenej dôležitý bod, ktorý toto môže ovplyvniť je kombinácia skúšajúci a prednášajúci.
Nech vás teda nedeptá, že sa vám nechce učiť, je to úplne normálny jav. A viete čo je úžasné? Človek má slobodnú vôľu, teda nikto ho nemôže prinútiť aby sa učil. No môže si to povedať on sám! Iste poznáte ten super pocit, keď ste sa premohli k učeniu a zistili ste - "veď to sa dá, a je to možno aj zaujímavé".
A v prípade, že si chcete zaspomínať na staré dobré časy, keď vás ešte nič netrápilo, dávam túto fotku...
Veľa šťastia!
