Americký výskumný inštitút Carnegie predpokladá viacero zmien po roku 2050. Napríklad sa predpokladá, že bývalí lídri ekonomík sveta Európska Únia a USA sa pripoja k trhom v Číny, Indie, Ruska, Brazílie, a Mexika. Vzniknú nové globálne inštitúcie a svetové ekonomické fóra, lebo tie dnešné stratia v budúcich dekádach svoju účinnosť. V medzinárodných globálnych inštitúciách budú zohrávať kľúčovú autoritu krajiny noví lídri, krajiny s najpočetnejším obyvateľstvom, Čína a India. Naďalej však budú pretrvávať tradičné rozdiely medzi jednotlivými krajinami, nízko, stredne a vysoko príjmovými ekonomikami. Delenie globálneho ekonomického a nerastného bohatstva budú ovplyvňovať nadnárodné medzinárodné organizácie a finančné inštitúcie.
Jednotný trh digitálnych služieb
Digitalizácia zvýši priemerné príjmy európskych domácností. Ak sa odomknú bariéry z paneurópskych obchodov, vrátane bežiacich obchodných dojednaní, môže to priniesť naviac 60 miliárd eur k HDP EÚ. Čo treba spraviť pre dokončenie takéhoto trhu?
Európska komisia má právo definovať priority a mala by sa mala stať riadiacim prvkom k prosperite:
· V roku 2010 v EÚ len 12% onlinového obchodu bolo hodnotené ako cezhraničné.
· ďalšia liberalizácia služieb a vytvorenie jednotného digitálneho trhu môže Európe priniesť 800 mld eur navyše. To je ekvivalent príjmov všetkých európskych domácností za rok
· konzumenti sú len jednou časťou reťazca v EÚ, a majú často prekážky pri nákupe digitálneho tovaru medzi sebou.
· napríklad len v 15-ich členských krajinách sa môžu Európania pripojiť na iTunes a len v siedmych krajinách na systém Spotify (ide od hudobný portál so službami hlavných a nezávislých štúdií, ako sú Sony, EMI, Warner Music Group, and Universal ).
· podľa materiálu Banky pre Medzinárodné platby BIS a pokladov Eurostatu by zvýšili služby digitalizácie priniesli nových 5,2 mil. pracovných miest, pritom by sa redukovali vnútorné a vonkajšie bariéry v EÚ.
· výhody spoločného trhu si uvedomili tiež európske aerolínie, a podobné spolupráce uskutočňujú európske dopravné a železničné spoločnosť.
· Európa musí urobiť omnoho viac aby dobehla ostatný svet. Ak sa otvoríme novým trhom a ak vykonáme agresívny prístup k novým zdrojom bohatstva a redukujeme obchodné bariéry vo vnútri EÚ, a zvonku voči ostatným dynamickým trhom, potom cena bude príliš vysoká.
· výsledkom bude, 5,2 nových pracovných miest pre Európu oproti 6 miliónov miest, tratených počas recesie.
Líderstvo ekonomík sveta
Výhľady preferencií európskych ekonomík v globálnom svete nie sú optimistické. Na jar 2011 britská vládna štúdia (na základe podkladov zo globálnych ekonomických inštitúcií OECD, ILO, World Bank Eurostat, a WTO) vyhodnotila, že po roku 2050 môžu európske krajiny zmiznúť z líderstva 10-ich najvyspelejších ekonomík sveta.
V roku 2050 môžu európske krajiny zmiznúť z 10-ich svetových ekonomík:
2010 | 2020 | 2030 | 2050 | |
1 | USA | Čína | Čína | Čína |
2 | Čína | USA | USA | India |
3 | Jap. | India | India | USA |
4 | India | Jap. | Japonsko | Brazília |
5 | Nemecko | Rusko | Brazília | Japonsko |
6 | Rusko | Nemecko | Rusko | Rusko |
7 | Brazília | Brazília | Nemecko | Mexiko |
8 | V.Británia | V.Británia | Mexiko | Indonézia |
9 | Franc. | Francúzko | Francúzko | Nemecko |
10 | Taliansko | Mexiko | V.Británia | V.Británia |
Zdroj: Euromonitor, PwC, 2010
Stav bariér a byrokracie v EÚ
Občania EÚ jednoduchšie nemôžu na trhu poskytnúť najlepšiu ponuku. Prečo tak mnoho európskych skúsených obchodníkov je znechutených pri cezhraničnom obchodovaní? Ak chce podnikateľ patentovať svoj výrobok, stoja náklady za preklady sumu 10 tisíc eur čo je 10x viac než v USA. V Európe sa potrebujeme vysporiadať so zabehanými prekážkami, ktoré stoja európskych občanov peniaze a prácu.
V rovnakom čase hocikde inde na svete vznikajú nové spoločnosti, a tento stav bariér a byrokracie v EÚ je neudržateľný. Podľa správy Európskej komisie z roku 2007, ohľadom modelovania redukovania disproporcií regulačného bremena malých a stredných podnikov, je uskutočňovanie podnikanie v Európe príliš nákladné a časovo náročné:
· noví podnikatelia sa stretávajú s byrokratickými pravidlami a reguláciami, ktoré sa najtvrdšie dotýkajú malého biznisu a dusia ho
· každé 1 euro ktoré vynaloží na zamestnanca veľká spoločnosť znamená u malého podnikania ekvivalent 10,8 eura.
· európske spoločnosti vynaložia viac ako 8 mld. eur ročne, aby sa vysporiadali s európskymi reguláciami, miesto toho aby svoju energiu venovali na obchod s neeupróskymi krajinami.
· kým v Brazílii vyjde rozbeh nového podniku na €593 v Indii na €641 a v USA €644, v Európe je to €2,285.
· veďme podľa zdroju materiálov zo Svetovej banky výšku bežných nákladov na rozbeh podnikania v EÚ. Tie sú teda omnoho väčšie ako u najväčších konkurentov
· podľa zdroja think-tankovej agentúry Bruegel Policy Brief od roku 1975 vzniklo v Európe len 6% nových inovatívnych spoločností, kým v USA ich bolo 71%
Voľný obchod udržuje nízku úroveň inflácie a zvyšuje príjmy. Voľný obchod napomáha rastu príjmov priemyselných pracovníkov v najväčších európskych ekonomikách až na úroveň 3.600 eur mesačne na jedného zamestnanca. Ak sa urobia chyby na zmenu obchodných bariér s niektorými najdynamickejšími svetovými ekonomikami, bude to stáť enormné množstvo peňazí a stratu pracovných miest, čo spôsobí zdraženie importných komponentov a výrobkov a zníženie konkurencieschopnosti exportu.
Európa musí inovovať
Podľa eurobarometra Entrepreneurship z mája 2010 v EÚ v súčasnosti 8 zo 10 občanov súhlasí, že je problémom začať s podnikaním, hlavne kôli nedostatku financií. Európa je lídrom vo vede, priemysle, kozmonautike, telekomunikáciách či nízkokarbónových energetických technológiách. Európania vynašli web, navrhujú a produkujú autá či lietadlá svetovej úrovne, vyvinuli technológiu na skrotenie veternej energie. To ale môže viesť k mylného sebauspokojeniu, protože nemusíme byť len dobehnutí ale dokonca môžeme byť ďaleko viac predbehnutí. Ambície Číny sú veľmi vysoké, už dnes krajina dominuje globálnym investíciám do čistých energií (35 mld. USD v roku 2009).
Prístup k financiám podporuje podnikateľskú vitalitu. Investovanie do inovatívnych spoločností je v USA 5x vyššie než v EÚ. Práve v USA pôsobí až 70% inovačných spoločností sveta. Čína v roku 2011 zaregistruje viac patentov ako USA, Japonsko či Európa. To pomôže inovačným procesom v centrálne plánovanej ekonomike. V rámci inovačných procesov Čína tak ponecháva zvyšok sveta za sebou. Európa potrebuje podporu rastu, aby sa uskutočnil a realizoval plán jednotného trhu, ktorý sa stretá so zmenami v 21.storočí.
Európska Únia má napríklad vypracovanú víziu do roku 2040 s pre prechodom na dodávky energie 27 krajín EÚ na energie z obnoviteľných zdrojov. Vízia sa týka otázok nutnosti obmedzenia emisií skleníkových plynov, riešenia tém jadrovej energie a postupného vyraďovania fosílnych palív. Podľa vízie by sa mali do roku 2020 znížiť emisie vypúšťania CO2 o 40% z do roku 2030 o 70% oproti roku 1990. Mali by sa viac využívať alternatívne zdroje ako sú biopalivá, biomasa, geotermálna energia. Energetická vízia EÚ však môže byť revidovaná po udalostiach v japonskej Fukušime. Ďalej v nej nie sú zahrnuté scenáre leteckej a námornej dopravy.
Implementácia Direktív EÚ
V roku 2012 bude mať Jednotný trh Európy 20 rokov. Už dlhší čas sa hovorí o jeho dokončení. Práve teraz nastáva čas, že sa tieto rocesy môžu uskutočniť. Skúsme priorizovať oblasti, akými sú služby, energetika a modernizácia Jednotného trhu do digitálnej éry. To je len prvý krok pre vytvorenie nových príležitostí pre biznis a poskytnutí nových príležitostí konzumentom. Európa by mala plne implementovať Direktívu o platbách do konca roka 2011. Treba bez výhovoriek dodržať prísny a transparentný postup vykonania opatrení prostredníctvom národných scoringových hodnotení (scorecards), aby sa jednotlivé krajiny včlenili do tohto systému:
· ak otvoríme priestor pre podnikanie a profesionálne služby pri prehodnotení asi 4.600 regulovaných profesií a limitujeme počet týchto profesií
· ak tieto profesie limitujeme podľa skutočných aktuálnych potrieb pre špecifických kvalifikáciách.
· ak do roku 2015 EÚ vytvorí plne funkčný digitálnych trh prostredníctvom generálnej opravy režimu EÚ na online obchody.
· pri uskutočnení krokov sme sa už dohodli na otvorenie naších energetických trhov, na vytvorenie jednotného trhu do r.2014, čo by posunulo Európu na nízko-karbónovú ekonomiku.
· otvoreniu trhu dnes môže prispieť ekonomický rast a cez tvorbu nových pracovných príležitostí. Balík stimulov v ráci kôl rokovaní známy ako Doha Round, povedal generálny riaditeľ WTO, na konferencii Paris School of Economics, v apríli 2010.
Bude EÚ motorom svetového obchodu?
Nedávna výskumná štúdia Banky pre Medzinárodné platby - BIS, v Bazileji predpokladá, že nová liberalizácia jednotného trhu môže priniesť prírastok k HDP o viac ako 800 mld. eur. Je to viac pracovných miest ako počas recesie. Dáva príležitosti výhodnej súťaživosti a z Európy robí partnera globálnym hráčom, akými sú Čína a USA. Európu treba pripojiť k najrýchlejšie rastúcim ekonomikám a to podpismi obchodných dohôd, ktoré by umožnili európskemu biznisu expandovať a exportovať do zahraničia. Žiaľ už roky sa hovorí o tom, čo by európske iniciatívy mali. Mali by sme uzavrieť všetky prebiehajúce obchodné rokovania a odstrániť všetky takéto bariéry:
· mali by sme dokončiť Agendu Doha Rozvoja, ešte tento rok vybudovať podľa úspešného príkladu obchodnej dohody medzi EÚ a Kóreou vo voľnom obchode (FTA). Treba postaviť podobné dohody o voľnom obchode EÚ s Indiou, Kanadou a Singapúrom.
· rovnako treba otvoriť podobné obchodné dohody do 2015 s Japonskom, krajinami ASEANu a Mercosur.
· keď budeme podporovať otvorenú spoločnosť, je našou úlohou sprostredkovať medzi členmi strategického partnerstva na podporu podnietenia demokracie a voľného pohybu tovarov, kapitálu a služieb.
· musíme sa však uistiť, že všetky európske finančné regulácie budú uplatňované na báze nediskriminácií a služieb, ktoré by zatraktívnili kapitál spoza hraníc EÚ.
· mali by sme súhlasiť s novými cieľmi na redukcie celkového regulačného bremena v rámci EK. Musíme sa uistiť, že všetky regulačné náklady na podnikanie sú v protihodnote s inými úsporami inde.
· ak vytvoríme na mieru šité rámce, ktoré by pomohli malému a strednému podnikaniu a jeho prístupu k akciovému kapitálu
· reformy pravidiel a zákonov EÚ pri verejnej implementácii štátnych dodáviek do praxe, čo dáva nášmu biznisu možnosť konkurovať na trhu s odhadovanou hodnotou 2000 mld. eur ročne.
Inovácia je globálna, má vzrastajúcu konkurenciu s najlepšími nápadmi a aplikáciami, kde Európa nesmie stáť bokom . Ide o myšlienky prezentované bruselskou panelovou diskusiou o inováciách, v rámci Generálneho direktoriátu pri EK pre podniky a priemysel z augusta 2009.
Reštriktívne praktiky sú povolené v rámci Direktívy o službách voči novým prísnym testom proporcionality. Ak by to nemohlo byť vyhodnocované, členské štáty musia byť vťahované novej legislatívy. Splnomocnení spotrebitelia v Európe robia upresnenia informácií o investíciách založenom na transparentnom a kvalitnom poradenstve, tak aby sa Direktíva o službách včlenila do oblasti produktovej škály malých investícií.
Záver
„Transformácia, ktorú tak potrebujeme, sa pri nevzletnom myslení neuskutoční. Jedine nové témy prinesú prosperitu, pracovné príležitosti a férovosť, ktorú tak potrebujeme. Musíme odstrániť zátarasy rastu a posunúť dopredu kontinuitu. Potrebujeme podporiť rast ekonomiky a dať priestor zmenám Jednotného trhu a jeho premeny pre 21.storočia “, to sú slová komisára pre Jednotný trh Michaela Barnera na konferencii v Bruseli v novembri 2010.
Projekt jednotného trhu bude v roku 2012 už 20 rokov starý. Je čas, aby sa stalo niečo nové. Pol miliardy konzumentov EÚ vytvára hodnoty vo výške 12 000 miliárd eur a tak sa jedná o najväčší trh sveta. Treba priorizovať služby a energiu a modernizovať Jednotný trh Európskej únie v digitalizovanom svete. Je to prvý krok na uskutočnenie nových príležitostí pre biznis a otvorenie nových európskych možností pre zákazníkov.
„ Európa sa musí využiť svoj potenciál rastu. Vieme, že nežijeme v bežných časoch. Európa potrebuje transformačnú agendu. Len spoločnou prácou sa môže Európa posunúť. Stojíme pred voľbou, buď spolu pripravíme nový poriadok, alebo Európa sa stane druhoradou silou sveta“. To sú slová José Manuel Barrosa, politického lídra Európskej komisie zo 9/2009.
Kým momentálne oslavujeme rast rozvojových ekonomík, Európska Únia by sa nemala vzdávať líderstva v oblastiach technického a ekonomického pokroku. Európa má pracovné príležitosti pre ľudí a predpoklady, že životná úroveň môže narastať. Bez silného a udržateľného rastu, bude európska budúcnosť menej bezpečná. Rovnako i sociálne modely v jednotlivých európskych krajinách sa môžu stať nedostupnými. Potrebujeme byť viac produktívnejší, aby sme mohli uskutočniť sen o férovej Európe, s dobre platenými a vysoko kvalifikovanou prácou a plnou zamestnanosťou. Najväčším ekonomickým prínosom EÚ je jej jednotný trh. Potrebujeme rozoznávať brzdy rastu. Musíme byť dosiahnuteľnejší svetu a lepšie koordinovať obchod a export. Potrebujeme rozumieť, čoho nového sa máme držať, aby sme sa mohli zmeniť.
Zdroje:
European Commission, BIS Economics Paper, UK Government analysis based on OECD, ILO, World Bank and WTO reports, Price Waterhouse Coopers,Thomson Reuters White Papers,
