Samozrejme, že som bol do tohtokruhu vtiahnutý aj ja, hoci až na poslednú chvíľu a musím priznať, že somsa zasa utvrdil v tom, že nerád nakupujem. Hlavne ak neviem kdea čo....
Darčeky sú však nakúpenéa pomaly sa nechám opíjať sviatočnou atmosférou, ktorá sa nezadržateľneblíži. Dnešný deň v práci, ktorý bol posledný pre krátkymi „prázdninami“,som si uvedomil, že nepripisujem darčekom takú vážnosť, ako je bežne dané.Prišiel som na to počas nekonečného podávania rúk a letmých bozkov, ktorésme si vymieňali s kolegami a ktorými sme si navzájom chceli povedať, žesa máme radi. Ja som si však až pri niekoľkom, už ani neviem koľkom, podávaníruky uvedomil, že som nikomu z mojich kolegov nepoprial veľa darčekov podstromčekom. Prečo? Napadlo mi to až vo chvíli, keď mi jedna z mojichkolegýň a kamarátka zároveň priala veľa darčekov.
Sú naozaj darčeky to, čo nám robíVianoce krásnymi? Je správne, keď práve darček je synonymum týchto sviatkov, naktoré sa všetci tak tešíme?
Ľudia. Veľa ľudí.... všade... Takto vyzerajú ulicea preplnené obchodné centrá. Vyberajú darčeky, podľa možnosti čonajdrahší, aký nám peňaženka dovolí. Umocňujeme tým silu našej lásky k mamičke,oteckovi, či partnerke...
Okrem darčekov, ktoré sú teda najväčším potešenímpre väčšinu z nás, máme radosť aj z prítomnosti človeka nášmu srdcublízkemu. Oná spomínaná kamarátka mi ráno povedala, že sa chystá tieto Vianoceprvýkrát stráviť bez rodičov. Spolu so svojou láskou, v ich novom byte.A tak sa mi natískala otázka: som ja pripravený urobiť to tiež?
Je správnejšie byť pri milujúcichrodičoch a tráviť s nimi aspoň pár dní v roku v úplnejharmónii, a túžiť pri tom po partnerovi, ktorý je možno niekde ďaleko odnás?
Alebo sme už dospeli, ako svojho času práve naširodičia a vyletenie z hniezda bude jasné našou neúčasťou prištedrovečernom stole?
Možno riešili túto dilemu po prvýkrát všetci.Zmiešané pocity, možno výčitky, možno ľútosť za rodičmi...Musíme ich všakzrejme skôr, či neskôr prekonať. Všetci....
A hoci tento rok budem eštetráviť Vianoce po starom, už dnes začínam riešiť vnútorný dialóg, v ktoromsi stanovím pre a proti a v ktorom sa ukáže, či reálne stojímo prítomnosť mojej lásky bez našich rodičov....
Oops, aby som nezabudol, jednapodotázka...
Chce to moja polovička tiež?
