Človek je preto už zo svojej podstaty hriešny.
To je prirodzené.
Pre ľudí je teda prirodzené pohanstvo.
Kresťanstvo nie je ľuďom prirodzené.
Naopak – zmyslom kresťanstva je prekonanie prirodzenej podstaty človeka.
No bez pomoci človek nedokáže prekonať svoju pohanskú podstatu.
Preto Boh zoslal ľuďom Spasiteľa.
Kresťanstvu sa však ľudia musia najprv naučiť.
A ľudia si ho musia v sebe stále znova obnovovať a upevňovať.
Inak sa vrátia späť ku svojmu prirodzenému pohanstvu.
Kresťan tvorí pokoj.
Miluje aj tých, ktorých nemá rád.
Lebo ak by miloval len tých, ktorí ho milujú, aká mu za to odplata?
Čo by zostalo z kresťanstva bez ničím nepodmieňovanej lásky?
Keď kresťan pomáha, tak jeho ľavica nevie, čo robí jeho pravica.
Varuje sa prejavov zbožnosti pred ľuďmi preto, aby ho videli.
Nepotupuje ani tých, ktorí sa sami potupujú.
Odpúšťa aj tým, ktorí iným neodpúšťajú.
Nepovyšuje sa ani nad tými, ktorí sú najponíženejší.
Kresťan je náročný na seba.
Vchádza tesnou bránou, lebo priestranná brána a široká cesta vedie do zahynutia.
Ak ho jeho pravé oko zvádza na hriech, tak ho vylúpne a zahodí.
Kresťan je však zároveň zhovievavý k slabostiam ostatných.
V očiach ostatných neuvidí brvno, hoci vo vlastnom oku zbadá každú smietku.
Kresťan sa snaží získať moc nad sebou.
Zároveň však odmieta moc nad ostatnými.
Neprikazuje ostatným, ako majú žiť.
Získava ostatných len svojim vlastným príkladom.
Neopúšťa prikázania Božie kvôli ich pokrivenému podaniu ľudskému.
Snaží sa byť dokonalý, ako je dokonalý náš Otec nebeský.
Aj kresťan však vždy zostane vo svojej podstate hriešnym.
Nikto nie je dobrý, jedine Boh.
Aj kresťana môže jeho pohanská prirodzenosť viesť ku pohanským skutkom.
Kresťan sa však nebojí napraviť chyby, ktorých sa dopustil.
Nebojí sa odmietnuť vykonať skutky vedené svojim či cudzím pohanstvom.
Nenasleduje pohanskú prirodzenosť tých, ktorí sa snažia o získanie moci.
Slúži len Bohu, nie mamone.
Varuje sa vlkov, ktorí k nemu prichádzajú v ovčom rúchu.
Kresťan sa nepovažuje za hodného a ani za povolaného súdiť iných.
Veď nie je učeník nad učiteľa a ani sluha nad svojho pána.
Kresťan neodsudzuje ani tých, ktorí sa priečia Božím prikázaniam.
Božia spravodlivosť nie je pohanskou spravodlivosťou.
Poslední budú prvými a prví poslednými.
Kresťan nehádže kameňmi.
Stoluje aj s hriešnikmi.
Nasleduje príklad toho, kto je Láskou.
Lebo jeho je kráľovstvo i moc i sláva naveky.
Amen.
