Hrôza
Najstrašnejšie z tých strašných.
Najhnusnejšie z tých hnusných.
Rozprestiera sa na pustých,
pláňavach bez života večných.
Tam voda nikdy ani vzduch nemali cestu.
Neživot vzal si ničotu za nevestu.
Splodili oni dvaja nočnú to moru.
Nechali ju tak, veď niekto príde si po ňu.
Nanašlo sa nič, čo našlo by jej bytie.
Očakáva sa, že zhnie a jej hnitie,
výstrahou je všetkým zlým,
tým z najkrutejších najkrutejším.
Všetci a všetko vyhýbajú sa jej.
Podlá, zlá a ničomná je zároveň.
Na perách hrala by krásne tóny,
keby mala pery a keby ju osud nezlomil.
Poslanie je byť tým najhorším možným.
Stašiť všetkých koncom stašným.
Keď už aj nočná mora z nočnej mori sa budí.
Tá, ktorá straší a vo večnej tme blúdi.
Z temných pochádzajú tieto riadky dôb.
Keď stretli sa temnoty z najväčších temnôt.
Vtedy nastolil sa poriadok dobra a zla.
Dobro však vítazí, žiaľ, len v rozprávkach.
V hlbokom vzduchoprázdne, tým najhlbším z bezduchých.
V zlej oblasti tej najhoršej z najhorších.
V krutom sne, v tom najkrutejšom z najkrutejších,
prikráda sa neustále temnota všetkých temnných.
Aj takéto stvorenie zaslúži si chválu a úctu kníh.
Nik nie je vinný v tom, na aký účel bol stvorený.
Úctiť ju a chváliť aj takto nezaslúžene stvorenú. Nemávať na rozlúčku, privátanie, nemávať na ňu!?
