Predtucha

Tak ako oblaky plynie mi deň,
v tichosti splývam s okolím v tieň,
pocity vymizli a duša je prázdna,
len pachuť zostala chuťovo jasná,
trápením skrúšený bojujem sám,
či slučku, keď vstávam na krk si dám,
bolesťou plný zmetám sa v dave,
obrázky, šťastie hmýria mi v hlave,
koľko dní ostáva, v koľko dní dúfať,
kým príde okamžik, kde môžem hútať,
či so spánkom zotrvám v objatí dlhom,
či s priateľmi v zábave v pocite božom,
nevnímať čas a myšlienky dusné,
že do práce povinnosť volá ma čudne,
s pocitom ubitých, s odporom trpiteľa,
s nechuťou v srdci a bolesťou trýzniteľa,
že vychutnám v sladkosti ten krásny čas,
víkendom zvaný BOŽSKÝ v svoj kras.