Stretnutie s vílou 2 - STRACH

Vytvorili ste si svoj svet a pravidlá, ktoré niekto určil a ktoré ste si vryli do myslí a ovplyvňujete nimi nie len svoje životy, ale ovplyvňujete nimi aj kolobeh života na tejto zemi. A všetko to, čo beriete ako to správne a pravé je vlastne lesklý obal, ktorý zakrýva Váš strach pred otvorením si mysle. Strach, vás viedol a ničil už od dôb, kedy ste sa objavili na tejto zemi. Strach, bol a je pre Vás droga, ktorú si musíte vyrábať sami aby ste mohli prežiť. Potrebujete sa vyburcovať pocitom obmedzenia aby ste sa mohli vzpriečiť a niečo dokázať. Ste väzni svojho myslenia a ponímania sveta. Neviete si už predstaviť život bez strachu. Keď prichádza na svet nový život, jeho duša je čistá a pripravená na svoju púť. Narodí sa na tento svet po výbere rodičov a osudu ktorý si určí. Každá duša vie presne pred tým ako si vyberie svoju púť, prečo a načo sa musí narodiť a akú prácu musí odviesť na tejto zemi. Je pripravená pracovať na sebe a zmeniť karmické zaťaženia svojich predchádzajúcich životov."

Odmlčala sa a pozrela sa na mňa. "Nerozumiem celkom dobre" , povedal som a cítil som, že sa približujem k jej očiam a v jeden moment nimi prechádzam. "Pohltila ma", pomyslel som si. "Nie, nepohltila som ťa Martin, teraz ti aj niečo ukážem", a celé moje telo presvietilo svetlo ktoré bolo tak mäkké, že pobádalo aby ste sa do neho ponorili a zaspali. Sladké a voňavé svetlo. "Ukážem ti kde a ako ľudia spoznali strach, ukážem ti čo spôsobuje strach s ľuďmi, ukážem ti aj to čo plodí strach."
"Ale ja viem čo je strach", a celý som splýval v svetle. "Áno vieš, ale nezažil si ho čisto koncentrovaný. Nezažil si ho vo svojej plnej sile a krutosti. Uvoľni sa a precíť aký je naozaj". Ani mi hlavou nestihli prejsť jej posledné slová a prebehol mnou pocit, ktorý prerastal do kŕčov, do bolesti, vnútro sa celé triaslo a krútilo, na tele som cítil pot a v hlave....v hlave som pocítil neskutočnú paniku namiešanú s bolesťou, menejcennosťou, nepochopením, odmietnutím, odvrhnutím celých stáročí......cítil som každý odtieň toho nepríjemného pocitu, ktorý sa stával tým ako bol dlhšie vo mne mocnejším a intenzívnejším. Uvedomil som si, že plodí vo svojej sile veľa zla. Krádeže, obviňovanie, vraždy, vojny......a premkla ma trýznivá bolesť duše. Chcel som plakať, kričať, pálilo ma vnútro ako by som si pálil ruku nad ohňom.

Nieeeeeeeeeee....... A ako by ma niečo pohltilo som sa ocitol, och áno...bola to.....maternica. Videl som ju očami dieťaťa. Vnútro maternice a ruku ktorá jemne sa vznášala v plodovej vode pred mojimi očami. A ja som tú ruku cítil. Moju ruku. A náhle som sa začal metať a otáčať a cítil som ako voda z maternice odteká. Pocítil som mierny chlad a chvenie. Cítil som, že osoba s ktorou som spojený pupočnou šnúrou niečo prežíva a začal som sa posúvať smerom.....SVETLO a pocit chladu. Nádych...veľmi ostré svetlo a nové vône a zvláštna látka do ktorej ma obalili. A vôňa osoby, ktorú som tak dôverne poznal aj s jej jemným hlasom. Vôňa mojej mamky. Istota a žiadny strach. Vtedy nie, uvedomil som si.
A potom, v jeden jediný moment všetko opadlo a ja som opäť ako by splýval vo svetle. Oproti mne stála víla a usmievala sa. "To čo si precítil bol len vrchol všetkého čo ešte si neokúsil, pretože by si ani nepochopil energiu a myslenie tej sily, ktorú ľudia strachom nazvali. Ako dieťa derúce sa na svet a bojujúce o svoj nádych si necítil strach pretože ho si nepoznal. Až časom, vzdelávaním a zaraďovaním do spoločnosti, komunity, pri učení sa ako sa právať ti vštepili do hlavy a duše myšlienky a názory, ktoré pokladajú za správne ale ktoré zároveň s teba robia handrového panáčika riadiaceho sa príkazmi, dogmami, zákazmi a obmedzeniami. Počas nášho života ako rastieme si vybudujeme okolo seba múr ktorý nám potom nedovolí voľne vykročiť a slobodne naplniť svoj život. Sme otroci sami seba. Otroci strachu.

Opäť som mal pocit že nechápem. "Otroci strachu? Energie a sily? Vari je to živé ?", pomyslel som si zo záujmom." Všetko čo sa deje v našich životoch je určitým spôsobom živé. Každá vec je živá aj tým, že ju živíš svojimi pocitmi a energiou. Ak to robíš tak sa nabaľuje a rastie a každým svojím zväčšením potrebuje viac a viac až ťa môže úplne vyšťaviť a opantať ti myseľ a vnútro."
"Hm", zamyslel som sa. " Takže všetko čo živíme v sebe, a čo nechtiac či omylom pokladáme za správne a dôležité, nás vlastne môže doviesť až k samému šialenstvu?" Pocítil som len krátku odpoveď vo svojej mysli - "ÁNO a sleduj"

Teplé svetlo v ktorom by som sa akoby vznášal potemnelo a zrazu som sa ocitol v hlbokom lese, močiari, džungli. Nevedel som to identifikovať. Bolo tam teplo, vlhko a dusno. Otočil som sa a ucítil som i to, že stojím v akejsi vode plnej bahna a že na mňa z hladiny niečo hladí. Vyzeralo to ako oči a dokonale som si uvedomil čo to je, až keď sa to jemne nadvihlo a stratilo pod hladinou a vydalo rýchlym tempom ku mne. Krokodíl. Och bože a telom mi prebehla triaška. Začal som šialeným tempom pohybovať nohami, ktoré čím dlhšie som sa namáhal metať s nimi sa zabárali do bahna. Obzrel som sa za seba a videl som krokodíla päť metrov odo mňa a aj prúd vody ktorú pred sebou tisol. Och bože, ja tu zomriem. Oblial ma studený pot a začal som ešte šialenejšie metať svojím telom v poslednom zúfalstve. Vedel som už len jednu vec v momente keď som pocítil ako mi niečo začalo drviť vnútornosti a kosti a metať s mojím telom. Moja krv, horúca a tmavá striekala tomu tvorovi na jeho tlamu a čo si ešte stihol uvedomiť bolo to, že som sa vyprázdnil a pomočil. Vedel som, že zomieram....
Svetlo a opäť som stál vedľa víly. "Takto Martin sa dá skončiť život tiež. Nechal si strach nech ťa opantá a nepremýšľal si, neotvoril si svoju myseľ aj niečomu inému. Možnosti, že sa dá uniknúť aj ináč."
A ocitol som sa tam opäť. Tá istá voda, teplo a dusno. Opäť tie isté oči nad hladinou. A v tom som si uvedomil ako nízko sú konáre stromov nad hladinou toho močiaru. Registroval som ako sa oči krokodíla dostali pod hladinu a vedel som že sa približuje ku mne. Začal som trochu vyskakovať v snahe uchytiť voľne visiaci konár. Prsty sa v jednom momente dotkli kôry ale boli vlhké a zošmykli sa. Obzrel som sa uvidel som päť metrov od môjho tela sa vlniť hladinu. "Musíš to dokázať, uvoľni sa a upokoj sa. Sústreď sa." Skočil som a rukou som sa zachytil konáru a s vypätím všetkých síl som sa vytiahol na konár a oblapil ho nohami. Pod sebou som len zacítil prudký poryv vzduchu, šplechnutie vody a prázdne cvaknutie.

Celý obraz akoby sa zavlnil a pri mne stála víla. Držal som stále niečo v objatí mal som zvláštny pocit. "Nedal si sa opantať strachom. Nedovolil si aby ťa ovládol a zdrvil. Vzoprel si sa mu a tvoja cesta neskončila v močiari. A to je ďalší krok, ktorý ľudia opomínajú oklieštený strachom. A to , čo im chýba je - BOJOVNOSŤ. Majú strach bojovať a nechajú sa unášať životom, obviňujúc a nadávajúc na všetko okolo seba a viniac každého zo zlého života. Ďalšia vec, ktorú si musia uvedomiť je, NAUČIŤ SA BOJOVAŤ SO ŽIVOTOM. A nepoddať sa mu!"