...(3).

Do cesty sa pridali nové tóny neobyčajnosti, svietiaci horizont v púšti, neďaleká diaľka nielen vábivých očí, hrdzavá hojdačka v rozlete, vypustený nepochopenec.

Bez konca a začiatku sa zatancovala do príjemnosti, nekončiaceho sna slnečníc, neuveriteľnej prítomnosti.

Tancuje si, tancuje bosá. Občas svet zastrie záves cez okná. To iba smäd ozýva sa. Smäd po jemnom valčíku. Zabudlo sa na štípanie do piet. Tancuje si zľahka teraz.

Nedychčí už toľko, aj keď útek neutícha. Ochutnala ďalekú oázu. V labyrinte ignoruje šípky. Možno dobre tak. Akordy, malý svet a pomalé tango vymenila za prekonávanie detskej averzie a jeden zo snov. A možno dobre tak. Čaká v rade bazára na svoj zvedavý ďalekohľad.