Líška

Túžby ulietnuť bez závanu sa plazia do záhuby. Potreba prekričať „ja!" v každom dni prenikla cez bránu bubliny. Skúšať sa pobiť s trpkou záhou vzdorovitej myšlienky. Pravý hák, ľavý hák dovedie potom k tichému vánku. Kľavé ruky a hluché nohy stále dokážu pohladiť po duši, stačí zobrať aspoň „vodovky" a vyfarbiť lúku. Stratiť sa v "ja" a vykvitnúť v "my".

Skrotiť malú líšku a zahnať ju nateraz do nory. Čas pošepkal. Keď vyjde, bude tma a vlci budú zavíjať. Dúfam len, že nezablúdi.