Teraz túlam sa po svetoch, kráčam bosá po rose, nesledujem čas. Na ulici ma rozosmievajú živé figuríny, cestujem si bez starostí, dýcham atmosféru momentov a bubnujem v rytme tyčiniek. Neviem, či to robím správne, ale snažím sa pripraviť na dážď. Na čas, kedy ma budeš chcieť zobrať na upršanú prechádzku.
Očaríš ma samým sebou. Ja teba tiež. Vytvoríme si vlastný rytmus chôdze, melódiu slov. Nádych po nádychu, čiarku po čiarke poskladáme svoje ja od prvého výkriku, až pokým sme sa neschovali pod pevný dáždnik. Na tvoje loďky kapitoliek života budem nedočkavo čakať pri brehu rieky, kým mi ďalšie nespustíš. Ty na moje. Budeme si ukazovať svoje krásna a hľadať spoločné. Deliť sa o výnimočné miesta a prežívať výnimočné chvíle. Ochraňovať sa pred ľudskosťou, utierať si slzy, opierať sa, keď nevydá.
Teraz si niekde tam a ja tu. Hrajú mi balady Cat Power, vysvetľujem bratovi, čo znamená byť ticho a zohrievam si studené nohy. Možno preto ako som sa náhodou dostala k piesni I love you for sentimental reasons a možno preto ako som sa dívala z balkóna na svadobčanov o ulicu vyššie, zbadala som ťa stáť pod dáždnikom. Nebol si to ani ty, ani ty, škoda, ale ani ty. Bol si to iba len ty. Neznámy. Vonku prší, ale ešte sa nechystám vychádzať z domu. A potom, stále mám oranžový pršiplášť.
