Na ostrov

Vanda neznáša stereotyp. Nevydrží dlho na jednom mieste. Prešli dva roky. Neuniesla tlak a veľkosť mesta Bluth, kde sme žili naposledy. Uponáhľanosť, zvýšený strach o holý život, prehnaný materializmus. Nič, čo by jej výrazne imponovalo. No napriek tomu poslúži ako vábivá látka na napísanie novej knihy.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Zbalíme zopár našich švestiek. S ľahkosťou a krivým úsmevom kývame babičke oproti, čo každé ráno panvicou vyhadzovala do vzduchu kaktusové palacinky. Na jednej strane prekvapivá nostalgia, na druhej úľava. Vieme, že nasledujúca cesta nebude o dobrodružstve. Vanda cíti, že zreje a veľký farebný kolotoč jej života bledne. Stláčam uzáver karamelového kufra z päťdesiatych rokov. Posledný ostrý zvuk, ktorý sa rozlial po šedej izbe. Mihnem okom na sestru. Opätuje mi nedokonalý úsmev. Viem. Už je čas ísť. Aj naše kroky boli tiché. Také ako ostrov, na ktorý smerujeme.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Stojíme v nepríjemne svietiacich oranžových vestách na palube trajektu. Hľadíme mlčky priamo. No fantázia pracuje na plné obrátky. Myšlienky sa pretekajú ako o život. Chystáme sa otvoriť novému svetu. Výraz „nový" nabudenú lovkyňu príbehov vzrušuje a vytvára tento raz jasný úprimný úsmev. Chlapík v modrom overale a červenej šiltovke spúšťa mostík na zem. Vanda si nahlas pomyslí, že kebyže vie kresliť , urobila by revolúciu v navrhovaní uniforiem. Potom by sa už málokto pozastavil nad ich nevkusnou konvenčnosťou. Po povrchnej úvahe si už iba naplno užíva každý jeden krok, vrzgot pod jej nohami a šteklivé slnečné lúče, ktorých teplo rozdúchava vtieravý vietor. Taký pokoj ešte nezažila. Narážanie morských vĺn a piskot čajok pôsobia ako balzam na dušu oproti Brownovému pohybu, v ktorom sme žili predtým.

Skryť Vypnúť reklamu

Za prístavom svieti a ozýva sa smiechom miestna rybárska putika U Stanleyho. Pre niekoho zbehlejšieho alebo tunajšieho môže pôsobiť bežne obyčajne, no nás v celku okúzlila svojou originalitou. Mojej spolucestovateľke neprekážal ani čudesný závan, ktorý ich ovial hneď pri vchode. Vníma to ako súčasť lokálu a pri sondovaní každého detailu si vychutnáva jeho horko kyslú chuť. Celá krčmička dýcha bunkami dreva. Steny slúžia neznalcom ako výstava fotografií vždy s nejakým kúskom príbehu. Nízky čašník s pokrkvanou belasou košeľou povykrúcanou po lakte pripomína predavačov z filmu, čo ponúkajú od skorého rána čerstvé ryby. Zjavne sa tu dosť narobí. Krčmička veruže prázdna nie je. Po dlhej ceste si zaslúžili krígeľ piva. Celkovo majú vo zvyku vždy na novom mieste ochutnať svoje obľúbené. Ostatní spozorneli, keď sme namáčali pery do chmeľovej peny. Prekvapené oči padajú hlavne na Vandu. Možno preto, že je drobné žieňa a tu na ostrove nezvyknú vidieť nežnejšie polovičky s pol litrom v ruke. Cestou na náš prechodný privát môžeme porovnávať doterajšie chmeľové zázraky.

Skryť Vypnúť reklamu

Stojíme pred ním. Obidve púšťame v údive staré kufre. Je obrovský a neobyčajný. Vydáva niečo prazvláštne a tajomné. Okrem holej vysokej brezy a lesíka za ním mu už nerobí spoločnosť nik. Vonku je jeseň a zem je pokrytá zlatým lístím. Ukazujú cestu do domu. Spoza ošúchaných vŕzgavých dvier vychádza malinká staručká pani s prívetivým vráskavým úsmevom. Roztvára ruky akoby vítala svoje deti po dlhých rokoch.

Vnútro vzbudzuje potrebu preskúmať každý jeden tajomný kútik . Je zariadený jednoducho, staromódne. Presne tak ako to má sestra rada. Ja by som sa vyspala aj na holej zemi, kebyže nie je iná možnosť. No pre ňu je to výborné prostredie na lapanie múzy. Výhľad z okna je omamný. Kvetinová záhrada, štrková cesta, pred ním skaly porastené machom a potom už iba čisté tmavo modré more.

Skryť Vypnúť reklamu

Ešte sme sa nestihli ani poriadne vybaliť, najesť a už na nás kričí okolitá príroda. Vyťahujem obľúbený vlnený sveter o tri čísla väčší, ťažké túlavé topánky, farebnú čiapku na uši a s veselou náladou sa so staronovou kamarátkou idem zoznámiť. Suchá, slnkom vyťahaná tráva príjemne šuští pod nohami. Neposedný vietor sa snaží získať si jej priazeň. Keď už vidí, že mu zlatisté steblá nedávajú šancu, mizne ako gáfor. Po chvíli opäť naberá odvahu a púšťa sa do ďalšieho boja ako zúfalý Kasanova znova a znova.

Výskumnou prechádzkou ma celý čas sprevádza šumivé more. Akoby bolo osamelé a chcelo mi niečo zveriť. Po polhodine nachádzam civilizáciu. Obyčajných jednoduchých milých a zhovievavých ľudí je tu kopa. Prechádzam sa po ulici s obchodíkmi, kde ponúkajú čistý prírodný materiál potravín, oblečenia alebo kozmetiky. Opäť nezvyčajné. Za ním ma čakala akási aleja pre zamilovaných. Je tmavá a prítulná. Spodné konáre siahajú takmer až po zem. Chodník nie je vydláždený, iba vychodený stopami zaľúbencov. Odhrabané lístie dotvára pozadie mohutných vyrezávaných lavičiek. Stromy pooznačované prejavmi lásky sa mi po jednom ukláňajú. Fantázia sa dostavila v pravý čas. Prebúdza vo mne rojka. Ukazuje moju potenciálnu polovičku ako sa ruka v ruka prechádzame , zamilovane si pozeráme do očí, lístie nám padá na čiapky a pritom sa rozprávame o hudbe. Na konci parčíka sedí vysoký vzpriamený pán v čiernom cylindri a hrá starú dobrú klasiku. V skutočnosti je tam kamenná fontána plná zhnitého lístia. Okolo nej sedia začítaní intelektuáli alebo vráskavé spokojné tváre na lavičkách. Kŕmia holuby. Radosť pozerať.

Vanda ostala v záhadnom dome. Unavená z cesty potrebovala načerpať sily. Myslím, že aj ju náhodne vybraná krajina presvedčí a vychutná si každučký dúšok svojho piva.

Adriana Hricková

Adriana Hricková

Bloger 
  • Počet článkov:  42
  •  | 
  • Páči sa:  0x

stále sa nachádza.. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Adam Valček

Adam Valček

6 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Skryť Zatvoriť reklamu