"Cesta k vysnívanému odvetviu bola tŕnistá. Množstvo mladých lekárok totiž kvôli spochybňovaniu smeruje na pediatriu, alebo na iné oddelenia, kde sa nevykonáva operatíva. Počas štúdia chcelo ísť množstvo mojich spolužiačok na chirurgiu, väčšinu však odradili posmešné reči skúsenejších kolegov na oddeleniach. Zazneli aj vety typu: “Dievčatká majte aspoň tri deti. Kariéra nie je pre vás, naučte sa variť.”, hovorí MUDr. Soňa Huľová.
Podobné slová ženy na chirurgických oddeleniach počúvajú aj od pacientov
Je to verbálna agresivita, nie priamo nadávky či vulgarizmy, ale je to typ správania, ktorý by si voči kolegom – mužom nedovolili. Napríklad spochybňovanie, či vyšetrenie alebo liečba, ktoré som ordinovala, sú adekvátne. Na lôžkových oddeleniach väčšinou pacienti vedia, že sú s niečím hospitalizovaní a skôr tam dochádza k „zlatíčkam“ a „miláčikom“. , popisuje MUDr. Lucia Géczová.
Keď poviete pacientovi, že si neželáte, aby vás takto oslovoval, ako reaguje?
Občas zaskočene. Niekedy je to až vtipné. Pacient mi povie: „Dobre, miláčik.“ Ja mu poviem, že pre neho nie som žiadny miláčik, ale pani doktorka. Až tak nadskočí a okamžite sa ospravedlní. Alebo povedia, že to tak nemysleli a vnímajú ma ako milú a príjemnú a takto, podľa nich milším oslovením, mi chceli zložiť kompliment. Poviem im, že tak majú oslovovať svojich blízkych a nie mňa., dopĺňa MUDr. Géczová.
Na Slovensku boli od svojho vysnívaného zamerania odhovárané, v zahraničí ich vďaka výsledkom pozývajú na prestížne výskumné projekty.
MUDr. Lucia Géczová nám výskumný projekt bližšie popísala. Možnosť medzinárodnej spolupráce, ktorá sa im naskytla, je podľa slov MUDr. Géczovej raritná. Vo svojej výskumnej činnosti sa venujú nádorom mozgu, ktoré majú svoj pôvod v gliových bunkách mozgového tkaniva, ktoré sa však zhubne zmenili. Preto sa takéto nádory mozgu nazývajú aj gliómy. Najhorší z nich, a bohužiaľ aj najčastejší spomedzi nádorov mozgu v dospelosti, je mnohotvarý glioblastóm, z lat. glioblastoma multiforme. Vyskytuje sa ale aj v detskom veku a u mladistvých. V súčasnosti neexistuje efektívna liečba takéhoto nádoru. Priemerná dĺžka prežívania sa uvádza 15 – 18 mesiacov od diagnostikovania. Navyše sa z menej závažných typov gliómov nakoniec mnohokrát postupne vyvinie tento najhorší. Pri gliómoch s nižším stupňom malignity je prežívanie pacientov oveľa lepšie. 50 % z nich sa dožíva 10 rokov.
Z uvedeného vyplýva priam urgentná nutnosť hľadania nových terapeutických možností, hlavne pri diagnóze glioblastóma multiforme. Diagnostika nádoru v mozgu je založená na MRI mozgu, chirurgickému odstráneniu nádoru a následne sa vykonáva histopatologické vyšetrenie zo vzorky tkaniva nádoru, aby sa určil stupeň malignity.V dnešnej onkológii sa čoraz viac očakáva prínos od novej, štvrtej modality onkologickej terapie. Znamená to, že popri chirurgickému odstráneniu nádorov, rádioterapii a chemoterapii sa ukazuje veľmi sľubná tzv. imunoterapia. Onkologická imunoterapia znamená terapeutické využitie imunitných buniek a molekúl v boji proti nádorom.
Práve imunoterapii sa aktuálne venuje mnoho vedcov z najväčších svetových výskumných centier, ktorí MUDr. Luciu Géczovú a MUDr. Soňu Huľovú oslovili so záujmom o spoluprácu, z ktorej môže v budúcnosti benefitovať ako slovenské zdravotníctvo, tak aj slovenský pacient.
Na otázku, či nechceli odísť pracovať do zahraničia, kde by mohli byť ich výskumné projekty viac podporované, majú obe lekárky jasnú odpoveď. MUDr. Huľová tvrdí, že nad odchodom neuvažovala. "Možno práve preto, že som počas štúdia aj pre pandémiu covidu žiadnu zahraničnú stáž neabsolvovala, nemala som možnosť okúsiť iné podmienky zdravotníctva a nemalo ma čo ťahať preč."
MUDr. Géczová odchod nevylučuje. "Mám silné rodinné väzby a celkovo kladný vzťah k našej krajine, aj s jej chybami. Rozumiem, prečo ostatní absolventi, najmä pokiaľ videli prácu v zahraničí, odchádzajú, a nevylučujem, že ak sa podmienky v zdravotníctve nezmenia, raz k takému rozhodnutiu môžem dospieť. Dúfam, že taká situácia nenastane."
Obe sa okrem práci v nemocnici venujú aj vzdelávaniu študentov medicíny a výskumným projektom. Je v takejto situácií možné myslieť aj na seba a svoje záujmy?
MUDr. Géczová a MUDr. Huľová sa zhodujú na dôležitosti hľadania "work-life balansu". Dr. Huľová si váži rovnováhu medzi pracovným a osobným životom, pričom vo voľnom čase sa venuje jóge a pilatesu. Dr. Géczová vníma podstatu v rodinných a priateľských väzbách: "mať akéhokoľvek zdravotníckeho pracovníka za kamaráta, partnera alebo rodinného príslušníka vyžaduje podporu a pochopenie, ak takýmito vlastnosťami rodina, kamaráti a partner disponujú, je možné súkromný a osobný život zladiť".
