Minule som v kine začula rozhovor dvoch ľudí a vypichnem z neho len jednu vetu..
... no až taký zúfalý zase nie som, aby som išiel do kina sám.
Prišlo mi trošku smiešno... ... som ja taká zúfalá??
U mňa by skôr sedelo, keby moji kamoši povedali, že nie sú až takí zúfalí, aby do kina šli so mnou :) Ale nezazlievam im to, veď vydržať Kim Ki-duka (hlavne ak čakáte romantiku a chlapec sa celý čas nezmôže na slovo a dievčina na konci zo seba dostane niečo ako "ľúbim ťa" a aj to v kórejčine) alebo 20 minútový film o smrti istého nemenovaného platana v Bratislave... to chce viac motivácie ako - je to zadarmo alebo režisér za to vyhral ocenenie (aj keď nie Oskara ... a asi po ňom aj tak netúži).
Takže suma sumárum... na filmy, z ktorých som nadšená ich radšej nevolám... ak už tak ideme na niečo čo nepoznám, aby som mala v zálohe ešte výhovorku... že nemôžem za to, že to bolo "o ničom" (ale je pravda, že z ohľaduplnosti používajú pre mňa prijateľnejší pojem - bolo to "zaujímavé")
... a tak chodím na "svoje" filmy... do "svojho" obľúbeného kinka (zdrobnenina od veľkého kina)... a ešte sú vytrvalci... tzv. skalní, ktorí to zatiaľ zvládajú... :) uvidíme ako dlho...
ps:...ale ... som "až taká zúfala" ;)
