V meste je 123 lavičiek.45 červených. 62 modrých. 5 zelenýách. 2 len tak sú.Stretli sme sa pri tej poslednej. Rozprávali sa a len tak mlčali.Život sa zosypal do pár písmeniek. A-E a FX.Som rada, že vysoká škola sa zobíde aj bez čísel. Nerada sa obmedzujem na 1,2,3,4,5. Včeličky, prasiatka...Chcela si ísť do kina a ja čokoládovú zmrzlinu.Študujem financie a bankovníctvo. Vždy som chcela byť učiteľkou, filozofkou, žurnalistkou, lebo len herečkou, či inou známou hviezdou. A tak študujem ekonómiu.Sedíme pred budovou našej školy. Nšej univerzity. Na poslednej lavičke.Vždy som chcela byť všade prvá. Najlepšia. Mať najnižší priemer. Ostať na začiatku abecedy. Akosi mi to nevyšlo. Sedím na poslednej lavičke. Mala som radšej sedieť na poslednej prednáške.V rukách mám tvoje zošity. V hlave čísla a písmenká.A tak nás napadlo, že v papiernictve majú veľa červených A4 :)Múdri ľudia sú inšpiráciou,múdri ľudia vedia žiť ťivot a zomrieť smrť, múdri ľudia nepotrebujú papiere ani čísla. Ale majú ich... aj v srdci.
