
Vzrušenie, keď v rukách držím maturitné vysvedčenie. Svet trasss sa... idem!Bolí to... a stále viac a viac, kým si človek uvedomí, že nie je dokonalý.Že svet nečaká len na neho, aby sa dal zachrániť.Vždy som chcela vyhrať nobelovu cenu... za mier, za nejaký prevratný objav, za čokoľvek. Byť nachvíľu slávna - skutočná. Toto som sa naučila. Kým o mne nevedia VŠTECI, akoby o mne nevedel nikto.Akoby bolo úplne zbytočné, aby som bola.Žiť niekde nenápadný, malý život. Skladať mozaiku detailov, výhier a prehier, a na čo?