Khorgas: čínsko - kazašské "Komárno". Časť prvá - Cesta na hranicu.

Pod horami Džungarského Alatau, uprostred rozľahlej, riedko obývanej stepi, vzniklo obchodno - zábavné mestečko.

Khorgas: čínsko - kazašské "Komárno". Časť prvá - Cesta na hranicu.
S kazašskými Ujgurmi. (Zdroj: Tomáš Hruška)
Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Medzinárodné centrum cezhraničnej spolupráce Khorgas

Hlavným cieľom projektu je podpora rozvoja obchodných vzťahov pozdĺž niekdajšej Hodvábnej cesty. V Kazachstane sa stretnete s ruským názvom: “Meždunarodnyj centr prigraničnogo sotrudničestva”. Keďže vyslovovať tento názov mimo sedení s logopédom je strata času, v praxi miestni používajú skratku eM-Cé-Pé-eS.

O tomto mieste a teda možnosti navštíviť kúsok Číny bez víz som sa dozvedel na začiatku mojej cesty stopom naprieč Kazachstanom - ako fanúšik ostro-kyslej polievky a nepredvídateľných dobrodružstiev som si ju nechcel nechať ujsť. Po prvej noci strávenej mimo prístreška som sa prebudil pod zeminovo-oranžovými skalami Šarynského kaňona. Do mesta Žarkent, v ktorom som plánoval stráviť noc a nechať batoh, mi ostávalo prestopovať 180 km.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V Šarynskom kaňone.
V Šarynskom kaňone. (zdroj: Tomáš Hruška)



Maďari - zablúdený ujgurský kmeň?

Tento článok nie je o stopovaní v Kazachstane, ale spomeniem aspoň najzaujímavejšiu jazdu dňa s miestnymi Ujgurmi. Krátko po mojom predstavení sa (keď som priznal, že pochádzam z Lučenca) mi ukázali video v maďarčine z minuloročného kongresu Ujgurov organizovaného v Budapešti. Po jeho pozretí mi vodič začal vysvetľovať, že Maďari sú vlastne zablúdený ujgurský kmeň.

Ako dôkaz genetickej blízkosti sa rozhodli ukázať mi svoju hudbu, tá mala byť veľmi podobná maďarskej. Kým som stihol túto informáciu vstrebať, už som mal v rukách telefón s hrajúcim videom. Na videu bola partia vysmiatych päťdesiatnikov tancujúcich na orientálnu hudbu. Bolo natočené minulý týždeň na stredoškolskej stretávke môjho spolujazdca.

SkryťVypnúť reklamu
Video zo stredoškolskej stretávky kazašských Ujgurov.
Video zo stredoškolskej stretávky kazašských Ujgurov. (zdroj: Tomáš Hruška)

Jazda sa niesla v kamarátskej atmosfére, no pri lúčení sa som s ľútosťou odmietol pozvanie na čaj, pretože do Žarkentu mi ešte ostávalo odstopovať hodný kus cesty. Zdalo sa, že to bude trvať ešte dlho, keďže frekvencia prechádzajúcich áut bola na úrovni 6 áut za hodinu.

Pohraničné mesto Žarkent

Drevený pravoslávny kostol z roku 1892. Žarkent, Kazachstan.
Drevený pravoslávny kostol z roku 1892. Žarkent, Kazachstan. (zdroj: Tomáš Hruška)

V Žarkente, nachádzajúcom sa približne 30 km od čínskej hranice, stojí za zmienku drevený pravoslávny kostol postavený v roku 1892 a mešita z roku 1895, ktorá je zaujímavou kombináciou čínskej a stredoázijskej architektúry. Je to zároveň jediná mešita s pagodou v Kazachstane. Samotná pagoda bola zostrojená výlučne z dreva, bez použitia klincov. Nikdy predtým som nič podobné nevidel a preto som v tejto nezvyčajnej, pestrofarebnej mešite strávil asi 2 hodiny.

SkryťVypnúť reklamu


Večerný pohľad na túto zvláštnu mešitu vo mne ešte zvýšil chuť na čínsku ostro-kyslú polievku a ráno sa prebúdzam už o 5:30, pred zazvonením budíka, poriadne “hladný” po čínskom dobrodružstve.

Že moje ubytovanie raňajky neponúka mi neprekáža, keďže cestujem s varičom. Po rýchlych raňajkách vo forme instantnej ovsenej kaše z ešusu kráčam pomaly prebúdzajúcim sa mestom na autobusovú stanicu.

Na stanici to už žije - na mňa a ďalších ľudí cestujúcich na hranicu čakajú taxikári vykrikujúci “eM-Cé-Pé-eS” - moju dnešnú destináciu. Kazašské taxíky, hlavne pri ceste medzi mestami, často fungujú na zdieľanom princípe. Minútu po príchode na autobusovú stanicu sedím spolu s ďalšími 3 neznámymi ľuďmi v jednom z mnohých ojazdených Audi z 80. rokov. 30 kilometrová cesta na hranicu vyjde každého z nás na približne 2 eurá.

SkryťVypnúť reklamu

Hranica

Po 20 minútach šialenej jazdy vystupujem zo zdieľaného taxíka a idem k pohraničníkovi, ktorý odo mňa pýta vstupenku. Tú nemám, takže ma rutinne otáča a prstom ukazuje na rad ľudí, do ktorého sa mám postaviť.


V rade na lístok.
V rade na lístok. (zdroj: Tomáš Hruška)

Stojac v rade si uvedomujem, že som tu dnes jediný turista a dúfam, že v cene lístka nie je zahrnuté špeciálne privítanie pre občanov tretích krajín. Napokon sa s malou dušou a s lístkom v hodnote 6 € vraciam k pohraničníkovi.

Vstupenka do zóny.
Vstupenka do zóny. (zdroj: Tomáš Hruška)

Procedúra na kazašskej strane prebieha rýchlo a hladko. Po kontrole pasu a obdržaní výstupnej pečiatky sa dostávam k zastávke s autobusmi, ktoré fungujú ako bezplatná kyvadlová doprava medzi kazašskou hranicou a zónou eM-Cé-Pé-eS.

Zóna eM-Cé-Pé-eS

Po príchode do zóny očami rýchlo preletím kazašskú časť, v ktorej sa toho zjavne veľa nenachádza. Predovšetkým na čínskych turistov tu číha obchod s bieloruskými produktmi – čokoládou a alkoholom.

Obchod s bieloruskými produktmi - MCPS Khorgas.
Obchod s bieloruskými produktmi - MCPS Khorgas. (zdroj: Tomáš Hruška)


Vstupom do čínskej časti sú "dve veže” stojace na oboch stranách cesty. "Veže" spolu tvoria čínsky znak priateľstva a hranica prechádza ich stredom.


Vlajky Číny a Kazachstanu a v pozadí hranica - "dve veže" - čínsky znak priateľstva.
Vlajky Číny a Kazachstanu a v pozadí hranica - "dve veže" - čínsky znak priateľstva. (zdroj: Tomáš Hruška)

Pokračovanie príbehu - prechod do čínskej časti zóny a zážitky z nej - čoskoro.

Tomáš Hruška

Tomáš Hruška

Bloger 
  • Počet článkov:  6
  •  | 
  • Páči sa:  59x

Pokiaľ sa dozviem o niečom zaujímavom, tak si to nechcem nechať iba pri seba. :) Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu