Pochádzajú z miest od Petrohradu po Vladivostok a sú medzi nimi etnickí Rusi, Jakuti, Tatari, Tuvania a ďalší.
Niektorí žijú na jednom mieste už 10 mesiacov, iní sa presúvajú medzi krajinami ako Arménsko, Čierna Hora, Gruzínsko, Kazachstan, Kirgizsko, či Turecko.
Život na úteku
Tí, ktorí vedia pracovať online, dokážu žiť z finančného hľadiska pomerne pohodlný život. Nie každý mal takú možnosť. Stretol som 50 ročného právnika zo Sibíru, ktorý aktuálne pracuje na stavbách v okolí Almaty. Do Kazachstanu ušiel s manželkou, deťmi aj domácimi miláčikmi. Rozprával som sa aj s mladým Tuvanom, ktorý pracuje v Almaty ako cyklokuriér. Za mesiac zarobí 300$, pričom na bývanie minie 100$. Zo zvyšných 200$ ale dokáže podľa jeho slov vyžiť. Niektorí si prácu stále hľadajú, ako napríklad Saša - Jakut, okolo tridsiatky. Doma pracoval 7 rokov ako inžinier, v Jakutsku nechal manželku a syna. Pre Sašu nie je práca v regióne Strednej Ázie zaujímavá, hovorí že hľadá bezpečnú a fungujúcu krajinu, kam by sa aj s rodinou presťahoval, ale za súčasnej situácie nemá veľa možností. Pri našom rozhovore potláča slzy, vraví že nevie, kedy znova uvidí svoju rodinu. Z návratu domov, hoci len na pár týždňov, má strach. Saša, rovnako ako ostatní Rusi, tvrdí, že otázka nie je - či, ale kedy - príde ďalšia vlna mobilizácie.
So spomínanými Rusmi som mal spoločné to, že sme boli spolu ubytovaní v rovnakej hostelovej izbe. Jednalo sa o izby s poschodovými posteľami, pre 6 až 10 ubytovaných. Rozdiel bol v tom, že kým ja som si život v daných podmienkach vybral, oni, ak sa chceli vyhnúť frontu, nemali inú možnosť. Necelé 3 týždne som strávil v rovnakom hosteli, kým niektorí Rusi týmto hostelom len prechádzali, iní tam žili už mesiace.
Rus s ukrajinskými koreňmi
Najviac času som strávil s Nikitom, asi 40 ročným mužom zo západnej časti Ruska. Svoju posteľ v zdieľanej izbe obýva už od septembra 2022. Jeden z Nikitových rodičov sa narodil do mnohopočetnej rodiny na Ukrajine a do Ruska sa v dospelosti presťahoval za prácou. Nikita sa narodil v Rusku, ale väčšina jeho rodiny žije na Ukrajine. Na Ukrajine stále žije jeho stará mama a jeho bratranci bojujú v ukrajinskej armáde. Ako konateľ firmy uverejnil po vypuknutí vojny status, v ktorom vyjadril svoj nesúhlas s ruskou politikou. V dôsledku toho prišiel o klientov a o väčšinu živobytia. V súčasnosti už preorientoval svoje podnikanie mimo Ruska a tvrdí, že ruskej vláde neodvádza žiadne dane. V Rusku však stále ostala jeho starnúca matka a manželka - aktuálne pracuje na tom, aby všetkým zabezpečil bývanie mimo vlasti. Na jeho domácu adresu v Rusku už bol doručený povolávací rozkaz, takže domov sa vrátiť nemôže – ani len na pár dní. Netuší ani, či ešte uvidí starú mamu a bratrancov z Ukrajiny. Jeho stará mama a časť rodiny žijúca v Odese sa chystá v dôsledku pokračujúceho bombardovania mesta v najbližších dňoch odísť do Rumunska. Nikita je v kontakte s bývalým zamestnávateľom z členskej krajiny EÚ a dúfa, že vďaka svojim pracovným skúsenostiam, sa mu podarí skôr či neskôr dostať pracovné víza.
Obeta
Všetci Rusi, s ktorými som sa mal možnosť rozprávať, boli napriek ťažkostiam, ktoré im život v exile priniesol, radi že sa im podarilo vyhnúť mobilizácii a nemusia ísť zabíjať. Tvrdia, že kto nechce ísť bojovať, má možnosť sa frontu vyhnúť - vyžaduje si to však obetu vo forme exilu, alebo väzenia. Okrem núteného odlúčenia od rodiny a blízkych musia mnohí meniť kvalifikáciu a riešiť problémy spojené s pobytom v cudzine. V niektorých krajinách zažívajú verbálne útoky, keďže časť miestnych obyvateľov ich považuje za zradcov.
Keď som Nikitovi hovoril, že mám v pláne písať tento blog, požiadal ma, aby som pretlmočil, že proti súčasnému vedeniu Ruskej federácie nie sú len tí, ktorí z nej odišli, ale aj mnohí z tých, ktorí v nej ostali.
(Z dôvodu ochrany súkromia opisovaných osôb sú ich mená zmenené a opisy ich životných okolností sú zámerne vágne.)
