V poslednej dobe sa u nás udomácnil zvyk, že miesto čipsov a chlebíčkov sme sa rozhodli návštevám pripravovať elegantnejšie pohostenie formou jednohubiek.
Ak sa predsa len rozhodnem pre nákup čipsov, platím desaťeurovkou a to za efekt, že sa návšteve pri pohľade akurát tak predĺžia tváre vo výraze „zase čipsy.“ Teda pokiaľ nechcete kupovať staré, dobré, socialistické chrumky či kukuričné nahrážky legostavebníc v päťlitrových obaloch, pre návštevy s deťmi, aby vám svojími poslintanými výtvormi namrvili na gauč.
Osobne som „junk foodom“ už predávkovaný, tak sme sa ja i priateľka rozhodli, že zmeníme menu . Dá to o trošku viac práce, no na druhú stranu je to rovnako drahé, ak nie lacnejšie a po úprave sa jedná o exkluzívne pohostenie, ktoré si bude pochvaľovať každý.
Stačí nakúpiť niekoľko rožkov, chutnú nátierku a nejakú tú “čerešničku“, ktorou ten výtvor dozdobíte, napríklad olivu.
Musím povedať, že keď to tak vidím po nákupe na stole, dvadsať rožkov, nátierku a syr, príliš „nóbl“ mi to nepripadá a keby som s tým takto došiel za návštevou, moc by som nezahviezdil.
Pokiaľ si hostí nechcete znepriateliť, treba túto kopu jedla upraviť a venovať tomu trochu času. Netrvá to však tak dlho a ak ste na to dvaja, za pol hodinu to hravo stihnete. Výsledkom je luxusný tanier hrajúci farbami, za ktorý by sa nehanbil ani vedúci diplomatickej misie, či organizátor bálu.
Dômyselnosťou a tvarom v mnohom predčia svojích neforemnejších bratov, chlebíčky. Tie sú nemotorné a takmer vždy z nich nevkusne ukvacne kus šalátu medzi nohy, či sa nešťastnej dáme vymrví syr do výstrihu, čo má za výsledok komické situácie v akomkoľvek prostredí.
Osobne si radšej nechám pichnúť do prstu dreveným ježkom, kvôli ktorému každodenne miznú lesy na špáratka. Je to však omnoho elegantnejší a čistejší spôsob jedenia, uchmátnúť jednu či viac umelohmotných šablí, či špáradiel dvoma prstami a bez dotyku rúk si ich hodiť do úst.
Existuje obrovské množstvo jednohubiek a spôsobov, ako ich ozdobiť. Predstavivosti sa medze nekladú, môžete si tu s čistým svedomím plniť svoj dizajnérsky a kulinársky sen. Navyše ulahodíte prakticky každému a návšteva nebude šetriť chválou na vaše hostiteľské schopnosti. Niekoľko rožkov, pomazánka, údený losos a jeden citrón z vašej domácnosti spraví michellinovskú reštauráciu, ktorá rúbe vysoko. Možno sa to nezdá ako dostatočná odmena, no budete nečakane spokojní, keď vás známi a kamráti pochvália za prípravu jedla. Ja ako muž som sa s týmto druhom chvály príliš nestretával a musím uznať, že mi to veľmi lichotí.
Len tak mimochodom, rada na záver. Sami vlastné jednohubky neochutnávajte, lebo ak s týmto zvykom začnete, musíte byť silný a neprepadnúť mánií, inak zmizne väčšina jedla ešte počas prípravy a po dvoch pankreolanoch si fučiac uvedomíte, že podvedome odkladáte opasok, rozopínate gombík na nohaviciach a návšteve ostanú použité špáratká.
Ak všetko urobíte správne a podľa hore uvedeného návodu, tak sa vám zdvojnásobí počet návštev, ktorá u vás prakticky zakotví pri každej príležitosti a vaša reputácia stúpne do nebies.
Veď ktorý Slovák sa nerád dobre naje?
