Už dlhšiu dobu som sa pripravoval, že niečo napíšem na tému bojových športov a konečne som sa odhodlal. Možno si pomyslíte, že to nie je pre vás, že sa jedná o surovú zábavu plebejcov, no ďalej od pravdy ani nemôžete byť.
Začnem tým, že vysvetlím rozdiel medzi bojovým športom a umením.
Umenie je praktikovanie boja bez kontaktu, pretože niektoré skutočné údery zahŕňajú permanentné zranenia, ako napríklad vypichnutie očí (klasické Jiu Jitsu).
Bojový šport je síce o tieto údery a smrteľné chvaty ochudobnený, no práve preto je možné v ňom zápoliť, súťažiť. Keďže sa vytráca strach, že niekto počas kamarátskeho zápolenia príde o oči, či ruku, stáva sa šport omnoho vyhľadávanejším variantom. Takýmto spôsobom si účastníci majú na kom vyskúšať svoje techniky.
Brazílske jiu jitsu je šport a jeho gro je súťaženie a sparingy. Jedná sa o šach dvoch ľudí, kde figúrky sú vaše končatiny a kráľ je vaša myseľ. Súperi počas boja neustále premýšľajú nad nasledujúcim ťahom a snažia sa predvídať a nahnať súpera do pasce.
Zároveň je sparing oslobodzujúci, povznášajúci rituál, kde opäť prevetráte nielen svaly, ale aj endrofíny z pocitu zadosťučinenia. Jedná sa o skutočne inteligentný šport, nie bezduché mlátenie toho druhého pokým neodpadne. Tým nechcem znevažovať ostatné športy, ale keďže som robil aj iné, tak mám s čím porovnávať.
Oproti posilňovni, ktorá po niekoľkých mesiacoch, či rokoch (ak ste z tých vytrvalých) prestane baviť a stane sa rutinou, sa do vás zahryzne a už vás nepustí. Fitko je vlastne iba dvíhanie železa dokola každý deň.
Brazílske jiu jitsu sa vyvíja a vy s ním. Takisto však kladie svoje nároky na svalstvo a to bez toho aby ste sa museli báť, že vám padne železo na nohu. Predsa len sa jedná aj o pretláčanie dvoch tiel, ktorých majitelia sa snažia zvíťaziť.
BJJ akoby zahrňovalo celú posilňovňu, plus kardio aj kondičku. Po sérií sparingov, ktoré sú spravidla na konci tréningu a sú dobrovoľné, sa budete potiť, lapať po dychu, no odnesiete si pocit, že ste pre seba čosi urobili. Na druhý deň ich však budete preklínať, keďže vaše telo bude na tom ako po štyroch hodinách strávených v posilňovni a budete cítiť svaly, o ktorých existencií ste doposiaľ nemali tušenia.
Za seba môžem povedať, že BJJ je dobré na spaľovanie aj formovanie svalovej hmoty, najmä chrbta, nôh, bicepsu a brucha. Tieto partie, spolu s vaším krkom, budú podrobené nevídaným testom. Napriek tomu všetkému si šport zachováva svoju inteligenciu a každý správny šachista si príde na svoje logickým uvažovaním, ktorým sa dopracuje k víťazstvu.
Pokiaľ vám to myslí a viete predvídať , súperova obranná hra môže byť prerazená, každá reakcia má totiž svoju kontru a tá má zase svoju. Pokiaľ však máte v úmysle ležať ako vrece zemiakov, okrem svalovice na krku ničoho nedosiahnete. Je treba byť aktívny a najmä sa nebáť skúšať v sparingu chvat, či ťah, ktorý ste sa naučili počas tréningu. Ak nie ste dostatočne silný, nebojte sa, zosilniete. Napriek tomu, že BJJ nie je svalový šport, tak zo začiatku trochu bude. Neskôr, keď sa vaše techniky vyčistia a vaša „hra“ sa bude zlepšovať, stane sa BJJ zábavou a oveľa technickejším športom než sa spočiatku zdalo.
Čo to BJJ vlastne je? Je to pomerne mladý šport pokiaľ by ste ho porovnali s karate či kempo, ktoré preklenuli stáročia dokonca tisícročia. Počiatky BJJ sa datujú od roku 1900, keď sa v Brazílii otvorila škola alternatívneho juda, čiže sa jedná o relatívne mladý šport. Tu sa položili základy BJJ a zdokonaľovaniu boja na zemi.
Brazílske jitsu je predĺženie zápasenia, ktoré absorbovalo strhnutia z Juda a zefektívnilo a predefinovalo boj na zemi.
Ak ste si práve povedali:
„Aha, takže je to celé len váľanie sa na zemi s technikami ukradnutými z juda,“ tak sa mýlite.
Brazílske jitsu je najdynamickejšia a podľa mňa, najefektívnejšia forma zápasenia, ktorá dennodenne vyvíja nové obrany, útoky, prehody a prechody. Sústredí sa exkluzívne na zem a hlavnými technikami sú páky a škrtenia, no o obranné úniky, či zmeny pozícií nie je núdza. Podľa pozícií sa samozrejme určujú aj techniky pre útok a obranu.
Je to jeden z najvyhľadávanejších športov zápasníkov MMA (Mixed Martia Arts), no po pravde v našom klube sa v hojnom počte nachádzajú stredoškoláci, ľudia z IT, či prostredia korporátnych úľov. Pomerne silne sa tento šport rozšíril aj medzi ženami, čoby jemnými kvetinkami, ktorým sa tento šport taktiež zapáčil.
Na rozdiel od pôvodného Jiu jitsu, od ktorého názov je šport odvodený, sú vylúčené kopy a údery, a tým sa šport sústreďuje len na zem a zápasenie. Pre tých, ktorí mávajú jednania, či sú na očiach sa určite potešia faktu, že štýl „na pandu“ sa konať nebude a pokojne môžu tento šport absolvovať.
Zápas sa začína v stoji, ako v jude, no začiatočníci, pokiaľ ešte nevedia padať, riešia skôr pozičné súboje, či sparingy z kolien. Vyhrá ten, kto svojho súpera „vytápe“ od slova „tap out“ (áno, ako tá značka). Jedná sa o dvojité buchnutie nohou či rukou o žinenku či oponenta. Tým mu dáte najavo, že sa vzdávate, mimochodom, nie je to hanba, čím viac prehier, tým viac skúseností a poučenia vyplývajúceho z chýb. Klepať odporúčam čím hlasnejšie, z dôvodov v ktoré poznáte najmä z rozprávky o Šípkovej Ruženke. Komu by sa chcelo zaspať v náručí sparing partnera na nedostatok kyslíka.
Často sa však súboj končí zmenou pozície, ktorú si súper udrží do konca zápasu. Dĺžka zápasu sa odvíja od opasku, ktorý máte. Začiatočníci by mali sparovať - zápasiť päť minút. To však nie je všetko, po piatich minútach máte minútu oddychu a hor sa do ďalšieho dobrodružstva. Sparing prebieha buď v kimone alebo „no gi“ , bez kimona, podľa toho, čo je vám bližšie.
Osobne mám radšej kimono, keďže sa človek po pár minútach sparingu potí tak, že máte pocit, že chytáte živého kapra navoskovanými rukami.
Systém opaskov je jednoduchý, žiadne oranžové s modrými koncami vás nebudú čakať. Opasky sú len štyri, ak nepočítate biely a síce - modrý, fialový, hnedý a čierny. Preto je postup pomalší, ako v iných bojových športoch a na dosiahnutie opasku často potrebujete aj dva či tri roky usilovného cvičenia. Avšak ten pocit stojí za to. Zaslúžený opasok získaný drinou je obrovský osobný úspech.
