Nedávno som sa stretol s názorom, že dnešní ľudia nemajú čas na nič. Nemajú čas byť chorí a predávkovávajú sa viacerými liekmi s rovnakými účinkami. Nemajú čas poriadne sa najesť, nemajú čas variť deťom. Radšej im deň čo deň podstrčia gastráč z výplaty, za ktorý si kúpia hepy mýl v mekáči. A každý vie, že tam majú tak nutrične vyvážené jedlo, že sa viac oplatí zjesť hračku a pohrať sa s nugetkami.
Myslím si, že táto doba je egoistickejšia a človek najprv myslí na seba až potom na druhých, ale nie o tom som chcel.
Čo je to prokrastinácia a prokrastinovanie? Je to dáka choroba?
Skôr zvyk. Ide o starý fenomén, no objavili sme ho pomerne nedávno.
Prokrastinovanie je odsúvanie problémov a akútnych úloh do úzadia. Povedzme napríklad dať si taký čaj, kávičku, cigaretku pred tým, než príde očakávaný dôležitý telefonát alebo čokoľvek iné a my máme tendenciu opatrne vsúvať pred túto úlohu ďalšie a ďalšie veci a zrazu „Váu už je obed...“ potom sa pozrieme na hodinky a zistíme, že je len jedenásť, no i tak ideme.
Prokrastinácia je rozdiel medzi úmyslom čosi vykonať a samotnou realizáciou. Neznamená to, že nič nerobíme, práve naopak, zaoberáme sa vecami tak marginálne užitočnými, až to vyzerá, že sa ľudovo povedané, za..ávme.
Funguje to asi takto. Ak niekomu dáte preniesť horu, bude dva roky počítať ako to najideálnejšie spraviť. Ale dajte mu počítať, ako najideálnejšie preniesť horu a on ju začne prenášať.
Prokrastinácia je nedostatok motivácie, akási rebélia, či strach z nutnosti. Človek má rád možnosť voľby a neznáša, keď ho niekto tlačí.
Napríklad, ak si spravíte štruktúru zoznamu povinností na dnes, takmer zakaždým sú tie najväčšie priority to, čomu sa snažíte vyhnúť. Je to buď ťažké, alebo to vyžaduje veľa času či síl. Napokon zistíte, že sa im všetkými spôsobmi vyhýbate ako čert krížu. Tlačí vás to v podvedomí ako kameň v topánke a neustále myslíte na to, čo musíte spraviť ale vždy sa „vďaka Bohu“, vyskytne čosi iné. Napokon to nad vami visí v spánku ako Damoklov meč.
Ako účinne prokrastinovať?
Nemyslím tým, ako sa správne zahrabávať ale to, ako túto vlastnosť zefektívniť.
Ide tak trochu o to, aby človek sám seba podviedol.
Spravte si rebríček povinností. Nie všetko čo je pracné má vysokú prioritu. Navrch si treba dať urgentné nie tak celkom dôležité veci, ktoré odsuniete len preto, aby ste sa s chuťou zahryzli do skutočného problému, ktorý by ste za iných okolností odsunuli nabok. Ak sa netešíte ani na ten, vyrazte si klin klinom. To znamená, že ak necháte problém dostatočne dlho sušiť na zozname a zrazu dostanete čosi nové, tak pre vás starý problém stratí štatút otravnej priority.
Ja taktiež prokrastinujem, nie som výnimka.
Práve teraz mám na práci jeden email a blog na túto tému nosím v hlave už celý mesiac. Uvažoval som, čo napíšem a ako ho skĺbim, no nedokázal som sa k nemu odhodlať. Dokonca som zašiel tak ďaleko, že som si k nemu napísal (len) poznámky, no poviem vám, totálna prokrastinácia.
Rád si myslím že tí, čo prokrastinujú, majú zmysel pre detail, pretože robia detaily, ako napríklad vytrhávanie korienkov a čistenie kameňa, ktorý máme zdvihnúť. Radšej spravím desať jednoduchých úkonov ako jeden zložitý, hoci zabitý čas a vynaložené úsilie je identické.
Minule som mal vrátiť knihy do knižnice na opačnom konci mesta. Pozrel som na hodinky a vedel som, že by som to tesne stihol. Radšej som sa presvedčil, že to nezvládam a s chuťou som poutieral prach a povysával v byte, čo vrcholne neznášam. Čo ma k tomu doviedlo? Akýsi vnútorný stud a potreba zadosťučinenia ako kompenzácie za to, že som sa vykašlal na knižnicu.
Na konci je potrebné si uvedomiť, že prokrastinácia nie je negatívny jav, ale iný spôsob práce, len ho treba vedieť využiť.