Pri nákupe si čoraz častejšie všímam ľudí, ktorí medzi tých päť pív a pagáč zamixujú do košíka jeden či dva cidre navyše. Jedná sa o módny výkrik posledného leta. Osobne si nemyslím, že by sa pivovary vďaka novinke otriasali v základoch a končili na okraji krachu, redsa len sa cider vyrába pod ich záštitou (Heineken, Topvar). Taktiež si nemyslím, že by si jablčný nápoj uzurpoval monoteistické uctievanie piva, ale určite si vybojoval vlastné miesto medzi jemnými alkoholickými nápojmi po jeho boku, najmä vďaka širokým lakťom marketingu.
Pivo naďalej ostáva medzi štamgastami nápojom číslo jeden, no paleta možností sa prinajmenšom rozšírila o nápoj, ktorý sa dá konzumovať v prípade, že vám to štvrté pivo už lezie hore krkom. Príchod cideru, ako alternatívy ma veľmi potešil a večerné posedenia rozšíril o čosi nové. Pivo samozrejme nesmie chýbať, ale pravdupovediac, už ma trochu nudilo. Patrím totiž do tej cieľovej skupiny, ktorým pivo až tak extrémne nechutí. Určite nedokážem naliať do svojho tela desať pív ako podaktorí pivní velikáni.
Uvedomujem si, že vďaka jeho jemnejšej a sladšej chuti sa jedná skôr o nápoj pre ženy, než pre chlapov. Na druhej strane, nebudem sa tu hrať na dákeho mača a piť whisky s klincami len preto, lebo je to mužné a radšej si dám, čo mi chutí. Cider ma oslovil prakticky okamžite po tom, čo som ho okúsil a cítil, ako mi ruku podáva zakázaná chuť jabĺčka.
Aby som pravdu povedal, obvykle, keď mi prestane chutiť pivo (zväčša po tom druhom a to býva dosť málo hodín), v rámci zachovania alkoholu v krvi, prepínam na tvrdšie nápoje a vtedy u mňa konči rozumný pohodový diškurz. Zapínam sa do zvieracieho módu a až ráno sa trhnutím prebudím v posteli. Takže cider pre mňa predstavuje tak trochu aj brzdu a záchranu v sociálnom prostredí.
Dokonca sa rozšíril aj čapovaný, čo považujem za veľmi pohotovú reakciu predajcov a ich očividnú chuť priblížiť relatívne nový nápoj pivu, no napriek tomu, radšej pijem zo skla alebo ešte radšej, z plechovky. Za to pravdepodobne môže moje hulvátstvo, pretože minerálka z pohára mi taktiež príliš nechutí.
Nuž ale prečo som siahol práve po cidri a nie po radleri? Za všetko môže veľmi otravný a nemilosrdný marketing, obťažujúci už od februára, vďaka ktorému sa vo mne prebudila pasívna zvedavosť na ten nový nápoj. Určite ste zaregistrovali príchod orosenej jablkovej hlavy do baru za rokového entré, ktoré keď zahrajú, otočí sa mi v hlave ešte dvadsaťkrát.A ešte nesmieme zabudnúť na šimpanza, zbierajúceho v sade jablká. Popravde ma nenapadá príliš dôvodov prečo si zo všetkých zvierat vybrali práve opicu.
Akurát tá cena je stále o čosi vyššia, napriek tomu, že je naň kvázi nulová daň. Tá sa podľa mojich informácií počíta ako kvasený nápoj, ktorého sadzba je 0. Takže pravdepodobne stále platíme za novinku, no verím, že ceny sa čoskoro ustália. Verte mi, cidru vypijete viac než piva, ktorého si usrknete a na hodnú chvíľu máte horkastej príchute dosť a potrebujete aspoň dve minúty mlieť pántom alebo prilepiť oči na televíznu obrazovku a frajersky držať v ohnutom lakti naklonenú fľašku či pohár. Pre porovnanie, omnoho sladší cider prehltnete pokojne naraz, ako minerálku či malinovku.
Nuž a čo je to ten slávny cider?
Ak je pivo tekutý chlieb, cider prirovnám k tekutému ovociu, ktoré vás vďaka svojej perlivosti príjemne osvieži.
Ide o unikátny alkoholický nápoj, ktorý má s pivom, vínom či radlerom spoločné len to, že ak to preženiete, ráno čakajte opicu, možno aj tú z reklamy (Žeby som práve rozlúskol tajomstvo reklamy?). Vo všetkých ostatných smeroch ako spracovanie, textúra chuti aj jeho varenie je iné. Prirovnáva sa k radleru, pivu, či dokonca šampanskému, no tieto zlé jazyky nemôžu byť ďalej od pravdy. Chuťovo mi sedí asi najviac k šampanskému alebo perlivému vínu, no miesto hrozna sa vyrába zo skvaseného jablčného muštu.
Percentuálne sa pohybuje medzi 4-6, rovnako ako pivo. Čo sa týka jeho histórie, niekde píšu, že ho poznali už Sumeri, inde, že vraj pochádza z antiky, prípadne ho objavili Vikingovia. Faktom ostáva, že sa nejedná o žiadnu novinku a cider má už dáky ten rôčik za sebou, takže prečo až teraz? Asi preto, že obľuba nápoja narastá enormnou rýchlosťou a za svoje znovu objavenie vďačí najmä Veľkej Británii, kde sa pitie cideru rozmohlo ako požiar v suchom lese. V Čechách majú cider už dva či tri roky a i keď na „svoji zlatou Plzničku“ nedajú dopustiť, jablkový nápoj tam zožal veľký úspech.
Chuť cideru, respektíve jeho trpkosť či sladkosť sa reguluje obsahom cukru v ňom. Popravde, drvivá väčšina druhov je na môj vkus príliš presladená, obzvlášť nepodarené marketingové odnože typu s brusnicou, medom, hruškou, ambróziou, kryptonitom alebo iným kúl prívlastkom (hlavne aby sa to predávalo). Pokiaľ nemáte po ruke dostatok ľadu, budete mať pocit, že pijete koncentrovanú cukrovú vatu.
Záleží na tom, ako máte nastavené chuťové bunky, ja som si svoju akurátnu značku našiel a môžem pokojne prehlásiť, že si vďaka cideru dokážem erudovane a hrdelne uľaviť po jedle rovnako dobre, ako keď si dám pivo. Takže čo sa mužnosti týka, aj na tejto úrovni tvorí naozaj kvalitnú konkurenciu.
Spravil som si aj malý rešerš ohľadom nutričných hodnôt a zistil som, že tam, kde pivo obsahuje vitamín B a proteíny a v podstate sa odporúča jedno denne (čítaj jedno, nie dve, tri... sedem?), cider obsahuje podobne ako jablko vitamín C, antioxidanty a obsahuje aj draslík. Taktiež znižuje riziko diabetizmu.
Na druhej strane, aby som nekrivdil, je pivečko po tréningu lepším spojencom než cider, ktorý vám do tela pumpuje podstatne viac cukru. Tam, kde pivo má menej kalórií a karbohydrátov, Cider má na fľašku 150-200 kal a 15-30g cukru, čo je takmer toľko ako kola. V pomere so ciderom má pivo priemerne o 20-30 percent cukru menej! Takže športovci-štamgasti, odporúčam cider pred a pivo po cvičení.
Nuž a prečo siahnuť po cideri a nie po jablkovej šťave? Už som bol obvinený z promotérstva alkoholu, ale musím priznať, že v sebe obsahuje tajnú ingredienciu vyplývajúcu z kvasenia, ktorá v malých dávkach zrelaxuje telo a myseľ a uvoľňuje atmosféru, aj napätie po náročnom dni.
Ak si však pri bare vypýtate cider, netrápte sa výslovnosťou. Všetci pseudoangláni čítajú sajder (aj keď sa číta sajdr) a predpokladajúc, že je to "in", rovnako ako si nepýtate šampain, ale šampáňo. V skutočnosti ho pokojne môžete volať cider, sidra, sídr, alebo sider, nemyslím, že sa na vás distingvovaní, sofistikovaní jazykovedci okolo baru budú pozerať podozrievavým pohľadom.
Na zdravie
