Pamätám sa, ako som sa tu minulý rok chcela fotiť na múre. Keď som sa konečne vytlačila hore a zmohla sa na akože ležérnu pózu - pričom mi v hlave lietali otázky, že ak padnem, či si najskôr rozbijem hlavu alebo sa skôr dolámem - prebehla okolo nás skupina malých chlapcov, rybárov. Kúsok za mnou zľahka vyskočili na múr a chvíľu sa tam spolu veselo handrkovali. Zrazu som bola aj ja „easy like Sunday morning“.
Neskôr sme sa s nimi pustili do reči a ukázali nám rybu, ktorú chytili. Bola ešte malá, tak ju chceli pustiť naspať do mora. Boli bezstarostní, priateľsky s nami debatovali, veľa sa smiali. Akoby k životu viac nepotrebovali. Práve preto milujem Kubu. Možno však aj kvôli Hemingwayovým Ostrovom v prúde, ktoré tu napísal. Predstavujem si tú dobu, ulice starej Havany s koloniálnymi domami, ľuďmi sediacimi na verandách, bary s vyhrávajúcou hudbou, pouličné antikvariáty medzi stromami. Po cestách sa premávajú americké buicky s farebnými kapotami, chlapi fajčia vonku cigary, priateľské psy a mačky sú na prechádzke bez pána. Ak sa im zapáčite, pridajú sa k vám a idú s vami až na kraj sveta.:-)
Stalo sa mi to raz v noci, keď sme sa vracali z hotela Ambos Mundos, v ktorom Hemingway rád písaval a majú tam na jeho obľúbenej izbe odložený aj jeho písací stroj. Pridal sa k nám vtedy malý pes s fľakmi na ušiach a cupital s nami niekoľko desiatok metrov, až kým sme nenasadli do taxíka. Keď sme za rohom z taxíka vyskočili, lebo si šofér zapýtal za cestu priveľa, zbadali sme, že pes za nami stále beží. Proste láska. Alebo som mu voňala ako kus mäsa a čakal, kedy sa unavím a niekde odkvecnem, aby do mňa mohol zakusnúť.:-)
Inak k Ambos Mundos sa viaže celkom zaujímavá historka, ktorú šíri hotelový personál off record, ale našla som o tom aj nejaké zmienky na internete. Že vraj Hemingway rád písal v izbe nahý a preto nevymenili v tej izbe ani gauč. A v duchu zachovania tradície sa naň možno posadiť dnes teda iba bez šiat. Ťažko povedať, či to tak naozaj bolo a či niekto odolal takejto ponuke - pravdou však je, že každé z obľúbených Hemingwayových miest – od baru Bodeguita del Médio cez Floriditu až po Ambos Mundos - má svoj, dnes už asi viac marketingový, príbeh. V Bodeguite chodil Hemingway na mojito, vo Floridite na rum a v Ambos Mundos...to už viete.
Hemingwayistom by však okrem týchto miest rozhodne nemala uniknúť ani Finca Vigia, kde Hemingway istý čas žil a Cojímar, dedinka, kde kotvila spisovateľova loď. Možno niekde zazriete nového starca Anselma, ako sa chystá na more. Hovorí sa totiž, že rybár, ktorým sa inšpiroval v knihe Starec a more, žil práve tu, ba dokonca sa staral aj o jeho loď. S trochou predstavivosti a kvapkou rumu v kubánskom horúcom počasí však nemusí ísť ani o Cojímar, aby ste pri pohľade na tyrkysové more hocikde za mestom nezazreli rybársku loď. Či už skutočnú alebo len tú z Hemingwayových kníh....
