V takomto prípade odpadne človeku úplne chuť do niečoho sa pustiť alebo niečo dokončiť. Takáto situácia nastala aj v mojom živote, a verte mi, podstatne mi odpadla chuť študovať.
Stalo sa to pred pár dňami. Celosemestrovou prácou celého nášho krúžku bolo vypracovať referáty na určité témy. Každý niečo aj vypracoval, svojím spôsobom aj predniesol, či už lepšie alebo horšie. A prišlo na rad hodnotenie, v ktorom bolo v hre aj niečo viac. Netušil som však, že na Slovensku sa zmenili zákony a po novom sa v našom vysokom školstve hodnotí subjektívne, a nie objektívne ako by to podľa môjho názoru a zdravého rozumu malo byť. Tak sa stalo, že výsledné hodnotenie bolo podľa sympatií a nie podľa toho, ako kto prezentoval, ako kto pracoval alebo ko kto dával pozor. A kvôli tomu nielen mne, ale aj mnohým ďalším ostali iba chvíle, keď som sa mohol iba rozčuľovať a nadávať, ostali mi prázdne ruky. Predsa len sa mi niečo ušlo, lenže po takejto odmene netúži azda nikto. Tou odmenou bola arogancia zo strany vyššie postavených. Ďakujem pekne!!! Čo sa dá robiť. Nespravodlivosť v živote vždy bola a bude. A takí mladí ľudia ako som ja, si jej ešte vo svojom živote užijeme až-až. Nuž, ako som povedal už na začiatku, život je pes...
