Môj pohľad na žurnalistiku

Televízia, rozhlas, noviny, internet. Spravodajstvo, kultúra, interview, publicistika, šport, zdravie. Veselo aj vážne. Ale vždy trefne a správne.Škola mi, žiaľ, veľa priestoru na kreatívne vybláznenie neponúka. A tak mi nezostáva nič iné, len si ho hľadať a vytvárať sama. Momentálne ho mám vytvorený v práci aj na tomto mieste, ale stále mi je akosi tesno. Chcem robiť veľké veci. Chcem, na niečom zanechať svoje otlačky. Vidím medzery na slovenskom mediálnom trhu a naivne dúfam, že slovač čaká len na to, aby som aspoň jednu zaplnila práve ja.Toť nedávno som sa tu zmienila o násilníkoch. To je moja srdcovka. Alebo by som veľmi rada priniesla svetu výpovede žien, ktoré sa dobrovoľne zriekli úlohy matky. Mníšky, karieristky, Nora Mojsejová a mnoho iných, ktoré našli, alebo len chceli nájsť, zmysel svojho života inde ako v materstve. A veľmi ma zaujímajú cudzinci. Nemyslím si, že naša rodná hruda bude tak skoro pripravená na transformovanie sa na multikultúrnu krajinu. Tak by bolo pre mňa zaujímavé zistiť, ako to celé berú práve tí spoza hraníc. Čím viac tabuizované a chúlostivé, tým lepšie. A chcela by som to zvládať bez sklzu do roviny bulvárnej, za každú cenu šokujúcej a predávajúcej. V svinstvách sa hrabať nemienim. Intímny život a odpadkové koše psedocelebrít ma trápia asi tak, ako ich trápi ten môj. Pracovníkov médií, ktorí také niečo robia by som ani nemala odvahu nazývať novinármi.Vlastne, ctená verejnosť, mám pre teba návrh. Vymysli si, prosím, pre tých ľudí iné označenie. Rodový aj druhový názov už nechám na teba.Možno ma pár rokov praxe v médiách zbaví všetkých mojich ušľachtilých žurnalistických ambícii. A tiež sa zaradím k výmyselníkom bulvároidného typu, lebo zistím, že inak to skrátka nejde. Momentálne však ešte (naivne) dúfam, že z toho vyjdem ako ((aspoň) morálny) víťaz. Mne žurnalistika stále vonia príležitosťami ukázať svetu aj to, čo vidieť nechce...a možno ho aj tak trochu zmeniť.