Hurááá, nudím sa!

Nie, že by som doteraz neustále vykonávala nejakú zmysluplnú činnosť, ale furt sa niečo našlo. Alebo keď sa aj nenašlo, tak aktuálna intenzívna emócia vo mne hlboko zakorenená vždy zabránila prípadnej hrozbe nudy. Buď som bola veselá, v očakávaní udalostí nasledujúcich dní alebo len úplne primitívne unavená či hladná. :) Stále bolo čo riešiť.S ťažkým srdcom som odmietala ponuku ísť tento víkend na chatu. Bola by som síce o pár neopakovateľných zážitkov bohatšia, ale už na sebe badám známky starnutia. :) Z piatich pokusov som 5x zaspala do práce, tak mi je treba dohnať spánkový deficit, čo je na chate viac ako nemysliteľné. Samozrejme, dnes ráno /10.10 SELČ :) / ma mimoriadne spisovnou slovenčinou a špičkovou štylistikou svojho materinského jazyka zobudila tetuša využívajúca dedinský rozhlas, aby oznámila pospolitému ľudu, že do nášho údolia prišli predávať mak. Udalosť síce v dejinách obce dosť významná, ale nie dostatočne na to, aby ma zamestnala na celý deň. No aj tak som to nejako ustála a vyplnila si dnešný deň rozličnými aktivitami. Až prišiel večer.Kvalita televízneho programu presiahla spodné hranice mojich nárokov, ktoré sú pri slovenských televíziách stanovené aj tak už dosť nízko. Takže papučová kultúra neprichádza do úvahy. A na intelektuálne zábavky v podobe kníh ruských klasikov, ktoré mám doma ako čerstvý úlovok z knižnice, momentálne nemám náladu.Zostal mi internet. Tak ako vždy, či sa nudím, či nie, furt som tu. Už tak nejako zo zvyku. Ale dnes sa mi nechce s nikým instantne komunikovať, používať smajlov miesto ozajstných emócií, hrať sa na kamarátstvo s ľuďmi, z ktorých poznám len ich písmenká a ich formulácie do slov, viet, súvetí a nesmrteľných troch bodiek...A tak som vám začala uvažovať, hodnotiť, analyzovať, pitvať sa. V značnej miere tomu pomáha aj moja momentálna hormonálna pomätenosť. Hm, prichádzam na zaujímavé veci, zachádzam do absolútnych extrémov. Po zistení, že zmysel môjho života je beznádejne nezvestný, som radšej začala písať tento článok. :)Krátkodobý luxus ničnerobenia je fajn, mať len a len pre seba čas bez akýchkoľvek povinností je hádam aj zdraviu prospešné. Človek si prečistí hlavu, niektoré záležitosti minulosti opakovane oľutuje, iné dá, konečne, na správne miesto v jeho životnej mozaike. Beriem život tak nejako prirodzene. Neznásilňujem ho, no i napriek tomu verím, že ho mám vo svojich rukách. A hlavne sa mi stále pozdávajú všetky moje zásadné životné rozhodnutia. Z istých vecí som možno vykoľajená viac, ako by sa mi patrilo, ale to sa snáď časom spraví. Nemám jasne stanovený zmysel môjho života, ani nemôžem o žiadnej jeho zložke povedať, že by bola jeho zmyslom. Ale napriek tomu celkom úspešne žijem.Pekný večer je za mnou. Prenudila som sa ním až k všeobecnej životnej spokojnosti. :)