Chcú, aby som vedela, čo sú konkludentné prejavy derogatívnej vôle

Už som absolvovala základy ekonómie, základy politológie a možno sa mi podarí do úspešného konca spojeného so zápisom v indexe dotiahnuť aj základy teórie štátu a práva. Ale na veľa praktických otázok súvisiacich so základom novinárskeho života len ťažko hľadám odpoveď.Predstavovala som si to inak. Myslela som, že budeme v prvom rade pracovať s médiami. Nie pracovať v nich, ale s nimi. Čítať tlač, počúvať komerčné aj nekomerčné rádiá, sledovať televíziu odborným okom. A následne by som privítala analýzy toho, čo naše receptory zachytili. Chcela som rozhovor, dialóg, utváranie si vlastných názorov na tie, čo sú prezentované v médiách.Potom som čakala, že sa upíšem k smrti. Že tie názory, ktoré som si utvorila a obhájila pred spolužiakmi a aj kompetentnou hlavou pomazanou v osobe pedagóga, dám na papier. Tak, aby som si vyskúšala písať skutočne objektívne spravodajstvo a skutočne kvalitnú publicistiku. Aby som zistila, že je to sakra ťažké a nebola do žurnalistického života vyzbrojená len chabými teoretickými vedomosťami.Čakala som, že sa mi bude niekto venovať, osobne kritizovať a možno aj chváliť. Chcem vedieť, ako píšem. No nie je na to čas.Prekvapil ma počet mojich spolužiakov. A nebola som jediná. Na začiatku prvého semestra naši učitelia len krútili hlavami, že toľko žurnalistov v jednom ročníku ešte nebolo. Mohlo by sa zdať, že sme tam všetci hviezdy. Nehádam sa, asi každý z nás má nejaké čaro. Len by sa to u budúceho novinára nemalo prejavovať práve dvanástimi chybami v diktáte, ktorý má v priemere osem viet...Nebrala som to síce ako samozrejmú záležitosť, ale v kútiku mojej naivnej duše sa udomácnila myšlienka práce v minimálne školských médiách. Nejaký občasník tam síce máme, aj rádio funguje na jednom intráku. Ale, na ktorej vé eš toto nemajú? Naša katedra sídli na internáte. Učíme sa v dvoch improvizovaných prednáškových miestnostiach s absentujúcou akustikou. Raz sme sa učili aj vonku na fontáne či v jedálni a včera sme jeden test písali v bývalej saune. Intenzívne nám síce tie prevratné priestory už pol roka prerábajú a momentálny stav dáva tušiť, že nakoniec to tam bude celkom slušné. Ale medzitým sme si vytrpeli pol roka výučby v hluku, prachu a s mizerným osvetlením nad našimi kreatívnymi hlavami. A tým hlukom nemyslím len pustené rádio robotníkov a ich inšpirujúce vulgárne konverzácie. Naši pedagógovia sa bežne snažili prekričať vŕtačky a iné nespokojne pradúce nástroje a prístroje.Písala som nedávno o náplni našej bohumilej práce do školy. Ale to, čo sme robili, aspoň trošku smrdelo novinárčinou. No táto teória práva, čo sa mám na zajtra učiť, ma zabíja. Skriptá mám požičané od bývalého spolužiaka, ktorý študuje originál právo. Takže od nás sa neočakáva len akési tušenie o celej problematike. Viem, novinár mám mať bohovský prehľad. Ak chce rýpať do politiky, nestačí mu vedieť, že na čele nášho štátu je prezident a vláda je výkonným orgánom moci. Ale ja by som privítala, aby si nadstavbu všeobecných vedomostí osvojovali tí, čo sa chcú venovať politickej publicistike.Nie som proti teoretickým vedomostiam zahrnutým v našich osnovách. Len by som sa v prvom rade chcela zorientovať v problematike médií. Vedieť, že existuje niečo ako tlačový zákon a tiež, čo mi z neho ako novinárke vyplýva. Chcem vedieť bez zaváhania odpovedať na otázku, prečo niektoré periodiká na webe uverejňujú okamžite takmer všetko a iné na svoju stránku pridávajú články z aktuálneho vydania postupne a dosť sporadicky. Keď budem vedieť všetko o médiách a spôsobe ich fungovania, možno si v nich ľahšie nájdem miesto a zatúžim aj po vedomostiach typu „právomoc tvorby práva, ktorú ústava zveruje NRSR implicitne zahrňuje aj právomoc zrušovať normatívne právne akty iných orgánov tvorby práva v prípade, ak je zrušenie aktu organickou súčasťou novej právnej úpravy formou ústavného zákona či zákona a je uvedené v jeho zrušovacej doložke...“Ale ak je mojou ambíciu písať si do kolónky povolanie „mediálna analytička“, sú mi tieto vedomosti, ehm, naprd. A písať do novín články s analytickým nádychom na témy politické či ekonomické, sa pokojne dá aj bez vyštudovanej žurky. Osobne si myslím, že odborné vzdelanie, či len skutočný záujem o nejakú problematiku na to človeka predurčuje viac, ako diplom zo žurnalistiky.Z kruhov najvyšších sa začali ozývať reči o vzdelanosti novinárov. Ja by som sa mala zaradiť k tým študovaným. A stať sa teda aj rovnocenným partnerom na rozhovor pre tých pánoch, čo nám vládnu. Netúžim po tom. A rovnako netúžim ani po zbytočných vedomostiach, ktorými by som mala disponovať. Mňa len fascinujú médiá. A do údive ma, žiaľ, dostáva aj naše štúdium. To, že škola nás necháva existovať v bojových podmienkach je jedna vec. Možno je to len skrytá príprava pre budúcich vojnových reportérov. Ak by táto formálna stránka štúdia bola jediným jeho chaosom, nesťažovala by som si až tak veľmi. No osobne by som ho čo najskôr sprehľadnila a zosystemizovala. Jeho bakalársku časť by som zasvätila čisto mediálnym analýzam a písaniu všetkých rôznych žánrov na všetky rôzne témy. Aby sme sa v tom našli, zistili, čo nám je súdené.A potom, nech sa každý profiluje, ktorým smerom chce. Lebo momentálne vyštudovať žurnalistiku znamená prehrýzť sa kvantom teoretických a reálnemu (novinárskemu) životu vzdialených vedomostí. Možno oficiálne budeme podľa predstáv našich najvyšších, ale dobrých novinárov to z nás neurobí.