Keď sa o slovo hlásia päste

Sme ľudia. Evolúcia nás priviedla na vrcholy všetkých možných ekologických, biologických a iných pyramíd a reťazcov. Preto by bolo (bio)logické, aby sme sa tak aj správali a pudy nechali zvieratkám. Aby sme vyjadrovanie svojich emócií, nálad, duševných pochodov, názorov a postojov prenechali svojej inteligencii, slovám, zdôvodneným argumentom či rovno umeniu. Povedať sa dá čokoľvek aj bez slov. No vždy by sme sa mohli pokúsiť nájsť kultivovanejší spôsob ako bitku. Ak to nejaký homo sapiens, ktorý nebol zbavený svojprávnosti, ešte nepochopil, mal by dobrovoľne požiadať o zaradenie do vývojovej triedy o stupeň nižšej.Nie som veľký ľudomil. Dojímavé príbehy o pohnutých ľudských osudoch mnou zvyčajne nepohnú. Môže za to aj nezvyčajne nízka hladina empatie v krvi. Ale keď niekto mláti ľudskú bytosť tak sa vo mne všetko zmení. Neskutočne ma to hnevá. A najhoršie na tom je, že na týchto primitívov nič neplatí. Svalmi by som sa asi neubránila (podobne ako väčšina ich obetí). A moja bohatá slovná zásoba by na ich urazenie, poníženie či nebodaj uvedomenie sa, nestačila. Lebo by to so svojim mínusovým IQ nepochopili. A určite to nie sú typy, ktoré sa vrhajú do diskusie o ich mierne nevhodnom zlozvyku.Raz sa ma jeden kamarát spýtal, prečo ženy zostávajú žiť s mužmi, čo ich mlátia. Mojou odpoveďou bolo to, že sú sprosté. Nechcem nikoho urážať, ale vážne by som sa nemohla na seba pozrieť do zrkadla (a modriny by určite dôvodom neboli), keby ma nejaký príslušník „silnejšieho“ pohlavia zmlátil a ja by som ho na druhý deň po návrate z práce privítala bozkom. A naďalej s ním žila v pevnom partnerskom zväzku. Dvojnásobne to platí, ak by som s tým omylom prírody mala nebodaj potomkov, ktorí by toho boli svedkami. V najhoršom prípade obeťami. Realita je, žiaľ, iná. Ale tie tisícky žien svoje dôvody, prečo zostávajú s tyranmi, určite majú. Riešiť stáročia zaužívané rodové roly a celé roky rodinou a okolím upevňovaný komplex menejcennosti a slabej osobnosti u žien sa mi teraz nechce. Mňa by skôr zaujímalo, aké dôvody na svoje konanie majú násilníci. Čo sa odohráva v ich hlave. Čo ich donúti k tomu, aby robili to, čo robia. V prípade druhu „tyran domáci“ je to nulový intelekt? Alkohol? Zakomplexované ego? Erektilná dysfunkcia? Efekt skupinovej sily u náckov? Bezdôvodná nenávisť? Mentálne narušenie?Viem si tak mierne predstaviť, čo asi prežívajú obete. Trpia, cítia krivdu, bezmocnosť. Ale čo taký násilník? Je na seba po tom, čo zbije niekoho fyzicky slabšieho hrdý? Alebo je šťastný? Cíti vôbec niečo?