Ľudsky

Sme ľudia. A máme problém vážiť si ostatných ľudí, ich jedinečnú rôznorodosť. Miesto toho nás desí, je zámienkou iracionálnych susedských vojen. Vyžadujeme slušnosť, no do sveta pľujeme len urážky a zlobu. Priveľa choroboplodných zárodkov v našich výdychoch, taká zvláštna kvapôčková infekcia.

A ja skutočne nerozumiem, prečo sú pre nás ľudia s inou farbou pleti, neštandardným počtom končatín alebo akýmkoľvek iným náznakom príslušnosti k minorite, zdrojom výsmechu. Čo nám dávajú tie naše stereotypy okrem obmedzenosti a chladu?

Nešírim všeobjímajúcu lásku ani iné morálne posolstvá. Pre mňa je tolerancia prirodzená. Keď cítim človeka, správam sa k nemu ako k človeku. (Ak je prázdny, nestrácam s ním energiu a nechávam ho jeho malosti.) Takto sa rodí sloboda. Všeobecná, ľudská aj osobná.

Ja vysvetlím svojim deťom, že ľudia sa neokrádajú. Poviem im, aby nikomu neubližovali. Ukážem im, že riešenie problémov spočíva v dialógu a v otvorenosti mysle. A pri všetkom im pôjdem príkladom.

Nedovolím, aby moje deti niekto ponižoval. Nech by spravili čokoľvek.

Dám im slobodu. A s ňou aj zodpovednosť.

Začnem od seba a od svojich detí.

Pretože detstvo v živote človeka je príliš zásadné na to, aby sme ho nemali v úcte. Základ života nemôže byť hnilý a zanedbaný...