Blog je úchylný

Sťažujeme sa. Vychovávame. Varíme. Fotíme. Odporúčame. Dokazujeme niečo sebe aj druhým.Smejeme sa tu, aj plačeme. Hľadáme partnerov, rozchádzame sa, priznávame a nenávidíme. Riadime ekonomiku, štát, zemeguľu, vesmír. Každý podľa daností.Delíme sa. A prijímame.Občas sa slová zastavia niekde na končekoch prstov. A zostáva z nich len slabý koncentrát. Inokedy ani pôvodná idea nie je taká silná, ako slová, ktoré jej pomohli vyjsť z hlavy von.A možno ani nie. Vraj sem zo seba dávam veľa. Nemám ten pocit, to len ľudia čítajú to, čo chcú. Hm, čítame.Dopustíme, aby sa niečie slová dotkli našej duše. Túžime po tom.Rastieme. Prijímame nepoznané a neznáme.Potrebujeme sa stotožniť. Alebo opačne, sme závislí od adrenalínu z konfliktov.Alebo sme nevyzretí jedinci, ktorí si potrebujú dokázať, že ich prístup k životu je ten najsprávnejší. Teória posilňovania. Toľká slasť vedieť, že niekto robí tie isté smiešne chyby, čo my sami. Alebo dokonca smiešnejšie.Nemáme čo robiť v práci. A inokedy je pre nás čítanie obľúbeného autora sviatkom.Najviac ma fascinujú priateľstvá, čo tu vznikajú. Ľudia, ktorí nevidia svet len v základných windowsáckych farbách, sa rešpektujú. A majú si čo prečítať. Aj čo povedať.Blog je zvláštny priestor. Akýsi neprirodzený.Pestrofarebne úchylný.