Boženka píše knihu

Bola som zvyknutá na punkáčov a opičiakov. (Túto kategóriu zaviedol do môjho života on. Charakterizuje ňou chlapov, z ktorých padám na zadok. Tmaví, vlasatí, chlpatí, dredatí, zhúlení, opití. Umelci. Tie slobodné duše, ktoré ma do svojej džungle nikdy celkom nepustia.)A zrazu prišla Boženka. Boženka je on. Muž. So všetkým, čo k tomu patrí. Nezvyčajne pekný, upravený, voňavý, galantný, vždy dobre naladený. Bol iný, ako chalani ulice, ktorí dovtedy patrili do môjho života. Priznávam, padla som na zadok aj z neho. Nejako magicky ma to k nemu ťahalo. Zo začiatku sa mi na tom všetkom páčilo, že som k nemu mohla byť protivná. Taká sarkastická, ako si to dovolím len pred pár ľuďmi. Cestu k sebe sme si hľadali dlho. Ak by to bol niekto obyčajný, už dávno by som to vzdala. Základom úspechu však bolo to, že od začiatku na mne miloval to, čo na sebe milujem sama. :) A navyše mám rada extrémy. Ako som od začiatku tušila, Boženka takým extrémom je.Po pár dňoch, čo sme sa poznali, som mu v rámci provokácie zahlásila, že je jediný homosexuál, ktorého poznám. Jeho reakcia sa mi zdala normálna. Myslím, že každý by zareagoval prekvapene. Homoš z toho dôvodu, že bol odhalený. A heťák?? To si nechcem ani predstaviť, ako by chlapská ješitnosť spracovala informáciu, že nejaká drzá ženská pochybuje o jeho orientácii.Ale Boženka sa nepriznala hneď. Povedal mi to až o dobrých pár mesiacov neskôr. A aj to len cez nejaké náznaky. Vety, v ktorých boli zrazu iné zámená, ako som čakala. Nepýtala som sa. Cenila som si, že mi dôveruje. Postupne som sa aj tak dozvedela o všetkých trápeniach, reakciách okolia, neúspešných pokusoch o pohlavný styk, o veľkých láskach a ešte väčších sklamaniach.Máme svoj jazyk, svoj podnik, víno, čašníkov. Máme miesto, kde je nám spolu dobre, kde sa smejeme a lezieme zvyšku osadenstva na nervy. Na prvý pohľad sme neskutočne rozdielni. On večne vysmiate slniečko milujúce spoločnosť. Ja egocentrická realistka s introvertnými sklonmi. Ale spolu nám to ide. Tie ľudské vlastnosti, ktoré na druhých spoznáte až po nejakom čase, sú u nás takmer totožné.Vzťah medzi nami je zlúčeninou priateľstva, tolerancie a lásky v jej najčistejšej podobe. Neľúbime sa len zo zvyku, alebo preto, že tak to je asi správne. Neľúbime sa preto, že by sme si plietli lásku s príťažlivosťou. Pri ňom si uvedomujem, že viem niekoho milovať. A potom hľadám u heterosexuálne orientovaných mužov to, čo má on. Neúspešne. Možno skončím ako stará dievka, ktorá bude miesto domáceho zvieratka chovať jedného afektovaného vytočeného gaya. :)Včera mi volal. Vraj píše o nás knihu. O chvíľu som to už so slzami v očiach čítala. Možno skončí pri piatej kapitole, možno ju nikdy nevydá. Ale už len z princípu je to absolútne úžasné. Zatiaľ o mne vznikla len jedna pesnička s vulgárnym refrénom. :) A teraz kniha. Z lásky. Wow.Dlho sme sa s Boženkou nevideli. Žijem izolovane od jeho prirodzeného malebného stredoslovenského biotopu. Tak je to dobre. Má to len tú nevýhodu, že sa vídame veľmi málo. Ale ja z tých stretnutí žijem ešte niekoľko dní. Tá energia, ktorú v sebe Boženka má je neskutočná. A možno ju v sebe má každý homosexuál. To už neviem. Mám svojho vlastného. Stretnúť v živote takého priateľa by som dopriala každému. Takého, ktorý o vás aj knihu napíše.