Cestou

Jabĺčko nemalo hviezdičku, ale chrontu. Rýchlo ho hodili späť do košíka a podali mi nové. To už bolo ukážkové. Takže keby niečo, vzkriesia ma. Niet dôvodu na paniku. (K dnešnému dňu som uletené šťastie volala späť len 360-krát.)

Inak robím všetko pre to, aby so mnou do nového roka vstúpilo len to podstatné. Vyhadzujem nevkusný diár 2009 z nejakého ženského časopisu a veľa iných zbytočností, na ktorých po mne neostala ani čiarka.

Navyše, časť môjho súkromného sveta sa sama od seba bezostyšne odhalila, zverejnila a ja nemôžem povedať, že by sa mi to páčilo. Pokiaľ ide o ilúzie, som nezdravo majetnícka. (Na kúsky sa rozbijú, rozpadnú sa ako tieň.)
Je však fascinujúce sledovať, ako veci do seba zapadajú a po dlhom čase začínajú dávať jasný zmysel. (Hlavnú úlohu mením za miesto v hľadisku. Hrajte sa, ako chcete. Možno zatlieskam.)

No staré hriechy ešte vždy môžu vysloviť svoje posledné želanie. Alebo muži so silnou svetlou charizmou, ktorá mi v niektoré dni chýba. (Kiki, prečo na teba myslím? Čo odo mňa chceš?)
Nakoniec sa im ale aj tak nedá pomôcť.

Bol to rok strát, stien, precitnutí a odvykania. (Pýcha je závislosť.) Snáď som už konečne slobodná. Alebo aspoň oslobodená. (Dievčatko sediace predo mnou v autobuse sa zrazu otočilo a kuklo na mňa hnedými očami niekoho iného. Usmiala som sa. Aj v myšlienkach.)
Symboly sú tiež len vecou interpretácie, významy pripisujeme my sami.
Na ceste, ktorá je daná.