Čisto

Oholené tváre mužov, voňavky žien. Intenzívne kontakty, smiech a ľudia v strehu. Voľakedy to volali spôsoby, nám je to už ľahostajné.
A napokon, mám to zidealizované. Asi by ma otravovala paušálna úcta na všetky hrúbky charakterov.

Stačilo by mi počúvať swing a vedieť niečo o veľkých citoch a malých tajomstvách. Dať do vázy kyticu, piť čierny čaj, jesť tvarohový koláč. Počúvať, ako mi niekto číta z knihy. Nič sa nepýtať. Nebyť cynická vo svojom prejave.

Takto to je vo mne. Momentálne. Minul sa rad na priaznivé okolnosti, pani za okienkom čaká na moje zásadné vyjadrenie. Dá sa ešte prebehnúť na oddelenie výberu horších možností. Odolám?
Keby mi povedali, že realita je realita a že raz sa prihodí aj mne, možno by som teraz bola menej cholerická. Bez problémom so svojskými interpretáciami, prijímaním a uznávaním za vhodné.

No túžba, aby sa niečo konečne udialo ľahko, melodicky a čisto, je čoraz silnejšia. Akoby som tušila, že aj v tom môže byť pointa. Tak trochu štylizovaná.

Teraz sa mi páčia nedele, porcelán a tandemové bicykle.