Dvadsať

Dnešným dňom som oficiálne opustila rady -násťročných. A som sentimentálna, s tendenciou rekapitulovať uplynulé 365-dňové obdobie.Ten rok mi dal tak veľa. Prišiel Adam. Láska na celý život vymykajúca sa všetkým klasickým vzorcom. My sme jasní, tam niet čo dodať. Ostatným nezostáva nič iné, len to tolerovať. Adama sa nevzdám kvôli nikomu, pre mňa je tento človek synonymom šťastia a radosti. Má v mojom živote viacero funkcií a v každej je ten naj...Za posledný rok som urobila aj najväčší krok k zodpovednosti a samostatnosti. V apríli sa zo mňa stala zárobkovo činná osoba. Som redaktorka bez šéfredaktora. Alebo šéfredaktorka bez redaktorov. :) Aj keď mi chýba odborné vedenie a som si vedomá toho, koľko zlozvykov si s láskou pestujem, svoju prácu milujem. Práve kvôli tej voľnosti, ktorá je pre mňa životne dôležitá.A ešte pre jeden dôvod si na svoju redaktorskú stoličku rada sadám. Po druhom kancelárskom presídlovaní som sa aj s tou stoličkou ocitla na našom vývojovom oddelení. Spolu s Radkou a Elou. Tieto baby ma nevedome prinútili sa na (mediálny) svet pozerať vnímavejšie. A navyše aj ich ľudská hodnota je veľmi vysoká.Okrem toho som tento rok (znovu)objavila rodinu. Len nedávno som zistila, čo dokáže so mnou narobiť praobyčajný pocit toho, že sa mám kam vrátiť. Za to som im nesmierne vďačná. A ešte za to, že ma pri záchvatoch samoľúbosti a povýšeneckosti krotia a držia pri zemi.Pravidelným príjmom a novou prechodnou adresou som získala vytúženú nezávislosť a slobodu. Ale bolo by to celé zbytočné, keby som nemala rodinu a domov. Cez týždeň si vychutnávam bohémsky život a piatich spolubývajúcich v mužskom balení. A keď je toho veľa, idem sa upokojiť domov. Užívam si to. A vážim. Už nič neberiem ako samozrejmosť.Zdravie slúži, šťastná a spokojná som, v škole aj v práci sa darí. Zostáva iba láska. Rok so statusom single na mne zanechal značné stopy. Ale už sa to pokúšam eliminovať a existovať vo vzťahu. Zvykám si na prítomnosť niekoho nového významného v mojom živote. A celkom sa mi to páči.Minule som sa pustila do zostavovania rodokmeňu. A štatistika mi vyhodila, že priemerný vek nevesty pri sobáši v našej famílii je 20 rokov a 4 dni. Aj keď sobota je ešte ďaleko, myslím, že opäť raz nebudem patriť k priemeru. Ale akosi začínam veriť tomu, že aj od môjho mena raz v rodokmeni budú viesť ďalej nejaké čiaročky.Posledný -násť rok ma spravil konečne šťastnou, spokojnou, vyrovnanou a dospelou. Síce som pár týždňov dozadu mala blbé obdobie, ale dnes konečne ľuďom na otázku „ako sa máš?“ odpovedám s úsmevom, že sa mám super. Vychutnávam si život, mám sa skutočne dobre. Dlho som všetko nenávidela, teraz na tisíc vecí poviem, že ich milujem. Rodinu, priateľov, životné výzvy, seba, víno, ajriš...:) Život sa zmenil na jeden veľký pôžitok.Prídu ďalšie zemetrasenia v duši aj v živote, toho som si vedomá. Ale dnes, dnes je to fajn. A všetkým, ktorí mi želali, aby som bola zdravá, šťastná atď., sľubujem, že sa o to budem zo všetkých síl snažiť. ;)