Impulzy

Nebol tak celkom v poriadku, ale po dlhej dobe to bol prvý človek, čo sa mi na ulici prihovoril bez toho, aby mi ponúkol leták, vypýtal si príspevok pre choré deti alebo ma zatiahol do nejakého prieskumu. Ste spokojná s kvalitou svojich snov?
A ja som tam ostala stáť a odpovedala mu, asi som si myslela, že mu spravím radosť. Úsmevom, ktorý som sa naučila. Chýbali mi už len tie letáky.

To bol ešte august. A teraz je september, sestra v škole, šál okolo krku. Som ako kalendár. Pokojne trhací. Tých pár správ, čo o sebe podávam, je bez obsahu, bezo mňa. V počítači po mne ostalo niekoľko nedbalo pomenovaných dokumentov. Nie sú to poviedky, nie sú to príbehy, iba také hrubé texty bez konca, pripomínajúce život, na ktoré si už nikdy nespomeniem. Ani keď mi náhodou budú chýbať.
Akosi sa neviem odhodlať na nič poriadne. Chýba mi inšpirácia, dôvod prekonávať spánok.

Oh, I'd love to see you dance in the forest with the fairies.

Ráno si varím čaj z čerstvej mäty a večer pozerám filmy so scenárom Charlieho Kaufmana. Alebo idem mestom po daždi v úplne nevhodných topánkach, okolo seba si predstavujem historické budovy a cirkusantov putujúcich na nové miesto. A potom čakám na ďalšie ráno, jeho vôňu, čakám, že ma niečo postaví na nohy, že si to zapamätám.