Keď náš štvorročný krpec niečo dostane, záhadne sa z toho teší. Usmeje sa, poďakuje a ďalej je ticho. Darovanú vec väčšinou obchádza a nevie čo s ňou. Od radosti. Potom sa osmelí a behá s ňou štafetu od jedného člena rodiny k druhému, aby sa presvedčila, že sú všetci s darčekom stotožnení, že sa im páči a považujú ho za krásny. Okolo krku sa nehádže, ale po chvíli prvotnej radosti ju dáva verbálne najavo.Mne včera oznámila, že keď bude taká veľká, ako som ja, pôjdeme spolu do Nitry a kúpi mi taký istý náramok, ako som kúpila ja jej. Skvelá idea, predpokladám, že vo veku 36 rokov bude pre mňa akýkoľvek ružový bižu doplnok nesmierne osviežujúci. :)Zaujala ma však aj formulácia „keď budem veľká...“, ja som ju totiž ešte stále neprestala používať. Môj skazený charakter k nej časom síce dodal ešte prívlastky „slávna a bohatá“, ale princíp sa nemení. Keď budeme veľké, budeme robiť to, čo teraz nemôžeme. Na čo nemáme vek, čas, možnosti. Až zistíme, že je buď neskoro a že v realite nič nie je také, ako by si to želali naše duše naivné.Už od gympla sa teším na to, že keď budem veľká, precestujem Európu vlakom. Naučím sa hrať na bicích. Budem mať kaviareň, kde budem sama piecť muffiny. Raňajkovať budem zásadne v posteli. Nebudem mať šéfa. Deti a manžela budem z domu vždy odprevádzať so slovami, aby si dávali pozor. Budem uznávaná, rešpektovaná a obdivovaná odborníčka. Na niečo. Na sviatky vždy prídem k rodičom aj s celou mojou početnou rodinou a mačkou Elvisom. Zahrám si vo filme mladšiu a krajšiu sestru Angeliny Jolie. :)A budem nosiť ružový náramok, ktorý mi kúpi moja sestra.Sme naivné. A nikdy neprestaneme. Máme to v génoch.Som rada, že je to tak. Vďaka svetovému trendu rýchlosti miznutia ideálov budem možno raz (keď budem veľká) sedieť v kruhu ľudí, postavím sa a poviem: „Som Soňa (nasleduje dramatická pauza, pozn. autora) a som naivná.“ Aj napriek tomu sa asi nikdy nevyliečim.Ničí ma mediálny svet, v ktorom sa pohybujem. Ľuďom podsúva ideály, ale absolútne neprirodzené a nereálne. A tak to, čo ma stresuje, eliminujem. Odmietla som aj pár pracovných ponúk z oblasti prekvitajúceho marketingu. Už sa budem robiť len to, čo ma napĺňa. Lebo aj to sa dá. Účet v banke síce bude krvácať, ale srdce konečne prestane.A popritom sa celé leto budem venovať sestre.Aj do Nitry ju možno vezmem. Kúpime si zmrzlinu. A veľa bižu.A ešte budem mať homeoffice na terase, kým bude sestra skúšať svoju dychovú rezervu v bazéne. Pôjdeme k babke na rebarborový koláč. Budeme sa báť letných búrok. A niekedy nebudeme celý deň nič robiť. A veľa iného podobného voňavého nás čaká. Celé dlhé mesiace.Už som veľká. Prišiel čas hlučne snívať...
Keď budem veľká
„Vrátila si sa do puberty?“ kolega klasicky ofrflal môj nový náramok, keď som mu ním včera zaštrngala pred nosom. Mne zlepšil náladu. Náramok, nie kolega. V taške som mala ešte jeden. A ten sa večer stal stredobodom jedného malinkého sveta.