Keď medzi spolubývajúcim a domácim zvieratkom nie je žiadny rozdiel

Nejako sa mi podarilo bývať v jednej domácnosti s piatimi mladými mužmi. Traja z nich sú moji spolužiaci, zvyšní dvaja sú, ako by som to slušne povedala, primitívni. Vzdelanie neuznávajú, hlavne nech zarábajú dvadsať v čistom. Neuznávajú všeobecnú bytovú hygienu, hlavne nech sú sami prevoňaní. Neuznávajú nás, žijú si v tom svojom obmedzenom svete medzi štyrmi zmenani, postelou, záchodom, posilňovňou a stredajšou diskotékou v barakude.Prvé šoky prišli, keď sme s nimi ešte bývali s Adamom sami. Jedného pekného pondelkového dňa sme sa tradične ocitli na byte. Boli to prvé chladnejšie dni, v noci veselo mrzlo. A na balkóne sme našli zmrznuté cestoviny datujúce svoje jedlé obdobie tak na august. Cestoviny na nás veselo žmurkali, to však na celej príhode nebolo to najzábavnejšie. Chlapci nám vysvetlili, že cestoviny im nejakým zázrakom zmrzli už v chladničke. Tak ich veľmi logicky dali do ešte chladnejšieho prostredia. A že mohli na ne pustiť teplú vodu netušili, lebo „šak oni nechoďá na vysokú“.Seminár zo zamrznutých potravín sa všeobecne na všetkých univerzitách považuje za najväčší masaker...Neskôr sme, samozrejme, pred pani domácou z neodborného zaobchádzania s cestovinami boli obvinení my. A bolo zle. Kvôli ich milým zvykom, ktoré menili náš byt na chliev, dostali od domácej ultimátum. Je pravda, že odvtedy nám ako srdečný pozdrav nenechávali plný drez riadu, ale hovado aj tak zostane hovadom.Prišli hádky, obvinenia, dusná atmosféra. A moje absolútne znechutenie z tohto priestoru. No až dnes to celé vyvrcholilo.Presne mesiac som tu nebola. A minimálne ďalší mesiac budem rozdýchavať to, čo som tu dnes našla. Podozrivo rozhádzané veci v skrinke by som ešte prežila, nemám celkom zapamätané v akom stave som to tu nechávala. Hnilé, nedbanlivo položené, zemiaky v chladničke sa dali očakávať. Po otvorení dverí na miestnosti, kde aj králi chodia pešo, som dlho bojovala sama so sebou, či nebude prasknutý mechúr lepším riešením tejto situácie. Nakoniec som vypla všetky zmysly a nejako to tam prežila. A potom prišla kúpeľňa. Zasraté všetko do najväčšej možnej miery. Zbierka použitého spodného prádla. Pozriem napravo. Výrazný úbytok šampónu na dlhé vlasy s poškodenými končekmi. Áno, som najvlasatejší člen domácnosti a ten šampón je môj. Respektívne bol. To isté platí aj o sprcháči. Keď už mali potrebu voňať po vanilke, mohli mať aspoň toľko slušnosti, že tú prázdnu nádobku by vymenili za novú. Keby mi zožrali večeru v deň, kedy som nejedla, bolo by mi to jedno. Ale na kozmetiku nech mi nesiahajú.Už nám toho pomizlo dosť. Mlieka, lyžičky, nože... A zmizla aj moja trpezlivosť. Keď budem chcieť domáce zviera, kúpim si mačku. Tá aspoň nevrieska, keď príde ráno o šiestej z roboty.S Adamom odchádzame. Pravdepodobne finančne vykrvácame, ale stále to bude lepšie ako sponzorovať farmaceutickú firmu vyrábajúcu antidepresíva. Tak sa chcem spýtať, neprenajmete jednoizbový byt v Nitre? :)