Náš marec

Pripravujeme oslavy, slávnosti, mohlo by sa tiež povedať. Najskôr tajnú, balóny, tma, sviečky, živjó, dojatie, a o týždeň neskôr dlho očakávanú. Je to treba zorganizovať, výzdoba, jedlo, hostia, príď, budeme sa tešiť. A potom leštím príbor, pýtam sa na striebro, na zámky, kým obnovujem jeho zašlú krásu. Otázka, či toľko zemiakov bude dosť pre ľudí, ktorí sa tu usadia, budú gratulovať, tak ešte ďalších päťdesiat rokov, a obrátia sa aj ku mne, no ako v škole, frajer poslúcha? Zdvorilé úsmevy, jednoduché odpovede, smiech, doliať víno, teraz nie je čas na analýzy.

Oslavy si pamätám. Toľko hlasov, vôní, kytica ruží pre starého otca, keď som mala štyri roky, ľudia usadení v našej panelákovej obývačke, televízor a v ňom zábery z revolúcie, keď som mala dva. Vždy mi niečo z nich utkvie, na atmosféru a detaily som odmala bola citlivá. A vôbec nemusí ísť o udalosti. Jednoducho sa vrstvia.

Ako keď sme na základnej škole chodili do knižnice, ktorá sa potom presťahovala, a tak si spomínam len na schody a úzky priestor medzi regálmi detského oddelenia, desať korún zápisné, na hodine čítania sme potom každý hovorili o inej knihe a bol to zážitok. Rovnako ako Deň učiteľov a meniny, kvety k sviatku pani učiteľky, čokoládu, lebo mám dnes mena, tak sa to robilo, zvláštny zvyk, deťom cukríky, balíky bonparov, viac než tridsať detí v jednej triede, a ja som z toho všetkého bola v rozpakoch.

Sú to také súčasti, podať ruku, objať, prekričať každodennosť, na niečo to hádam len bude dobré, sadnúť si a dbať na dobré spôsoby. A pýtať sa, kto si dá kávu, cukor, mlieko, aby všetkým chutilo. Prípravami zaplníme dni, ktoré sme inokedy trávili v záhrade, medzi semiačkami zeleniny a kvetov, medzi hriadkami, rýľmi, motykami, hrabľami. Rodičia pracovali a ja som sa hrala, vymýšľala som si miniatúrne krajiny medzi hrudami čerstvo prebudenej zeme. Tento rok je však zima, Tribeč aj Inovec je zasnežený, v dolinách iba červené strechy domov, o zeleň sa ešte nemôžeme ani pokúšať. No je tu aspoň priestor, aby sme sa plne sústredili, spisovali zoznamy, nakupovali, organizovali. A keď u babky na okne zbadám kvetináče s práve vyklíčenými rastlinkami, napadne mi, že náš marec je vlastne vždy o hádzaní Moreny do potoka. Takto je to zariadené.