Objavy

Lyžička cukru, pár kvapiek Alpy, kombinácia sladkej a ostrej chuti v detských ústach, pomaly prenikajúca do boľavého brucha. Vždy to pomohlo. Lebo babky vedia. A keď nevedia, voľačo už len skúsia, oprobujú, opáčia. Karamelové mlieko na kašeľ, vlastnú spomienku proti aktuálnemu smútku. Takých ešte bude.

Ony sú nedeľa, pánbožko a anjeli, vyzobaná plnka z koláča. Čaro obyčajnosti, ktorému sa už potom nič nevyrovná. Akurát sa dá znova, stále, donekonečna hlúpo zabudnúť a opätovne objaviť. V strede obežných dráh, po ktorých sa nesmelo motáme, navždy ostane detstvo a jeho pravdy.

Niekedy sa stane, že odpovede získajú prevahu nad otázkami. Náhle sa nonšalantne vynoria, sfúknu zo seba prach, usmejú sa. Sú drobné, ľahučké a voňajú levanduľou. Dá sa v ne veriť.

Love was always a fragile kind of truth.

A tak odchádzam, aby som sa sem nakoniec vždy vrátila. Nie je to hrdinstvo, ale inak to už asi nebude. Vždy sa z toho teším, ako keď sme spoločne so starým otcom kopali základy vonkajšej pivnice. Stála som nad prehlbujúcou sa jamou a skúmala všetko, na čo narazil - zabudnutý odpad, črepy a ich obrovskú hodnotu.

A teraz? Pohlcujúca archeológia duše a v tmavej pivnici tohtoročná úroda. Jesenný vietor odnáša stopy po námahe. Spravíme si čaj, budeme sedieť v kuchyni otočenej na juh, v tichosti uspíme všetko dravé a zúrivé. Tak ako všetci pred nami.